Ľadné pohyby

Milujem hokej. Akýkoľvek. Až tak veľmi, že niekedy čumím z balkóna aj na detiská čo sa dole „grbnia" na hrkotajúcich kolieskových korčuliach a naháňajú tenisák. A milujem máj. Pretože prináša majstrovstvá sveta v hokeji, pivo k telke, chipsy, oriešky, colu, zaťaté nechty v dlaniach. Pre hokej prespím raňajky, premeškám obed, večeru zabezpečí fast food. Pre hokej som schopná nariekať, zúrivo revať, rehotať sa, doslova sa šúľať od smiechu, plakať od radosti. O komentovaní problematiky hokejového sveta ako samozvanej analytičky hovoriť nemusím. Nie je asi film ktorý by ma tak vtiahol do deja ako hokej (možno sa k tomu blíži film Adamove jablká). A takto rok čo rok, od kedy si pamätám, znovu a znovu sledujem ako sa chlapci v dresoch naháňajú za tým čiernym kusom kaučuku a znova a znova vyrážajú do šance, a rýchly protiútok, miešanie puku, vsietenie gólu do súperovej svätyne (túto vetu mám najradšej), narazenie o mantinel, hákovanie, ak hokejový boh dá aj trestné strieľanie, samostatné nájazdy... A je mi úplne jedno kto hrá. Ešte že po majstrovstvách sa dohráva NHL, a môžem to celé absolvovať znovu. Nech žije hokej ! :)