Premýšľali ste, (určite sa to stalo) ako vášmu dieťaťu, na ktoré si teraz robíte bezvýhradné právo, bez jeho otca je? Musí Vám určite napadnúť, že ste podľahla sile svojej pomsty a nutkavosti riešiť svoje osobné problémy. Tieto veci, ktoré určite nepatria do materských citov, odsunuli nabok to najdôležitejšie, čo vo Vás to dieťa má.
Spomeňte si ako ste sa hádala, keď ste si myslela, že ocino k zdravému vývinu dieťaťa jednoducho patrí, aby bol každý deň čo najskôr doma z práce. Každej matke predsa ide o to, aby vychovala, čo najzdravšie dieťa, po fyzickej ale aj po psychickej stránke. Čo sa ale zrazu stalo, že ste bez akejkoľvek konzultácie s odborníkmi usúdila, že dieťa už svojho otca nepotrebuje? (Vašu osobnú potrebu osoby otca dieťaťa si s tým, prosím, nezamieňajte.)
To dieťa k Vám nemusí byť natoľko otvorené, alebo dokonca ani nevie, alebo Vám nedokáže dať najavo pocit, že mu chýba otec. A ak ste skutočne taká, že sa s vlastným záverom uspokojíte, potom sa u Vás materský cit asi ani obnoviť nedá. To dieťa bude navždy vo svojom otcovi vidieť otca - to je chémia a tú svojou výchovou neutlačíte.
Sú známe prípady, kedy otec bol preukázateľný alkoholik, či deti skutočne bil, a tie - dnes už dospelé deti - napriek tomu uvádzajú, že otca milujú. Predíďte tomu trpkému sklamaniu, keď dieťa samo spozná pravdu a obráti sa k Vám chrbtom. Bola by to pre Vás najväčšia prehra. Omnoho väčšia, akú ste zažili teraz. Omnoho. Ale stále môžete zmeniť svoje rozhodnutie trestať vášho bývalého a nedávať mu dieťa. Urobte to tak, aby to vyzeralo, že to je vďaka Vašej kultúrnosti a porozumeniu detskej duši, že vychovávate dieťa v láske k otcovi (aj keď ho nemôžete vystáť).
Verte, dieťa raz spozná povahu svojich rodičov a bude Vám vďačné za to, čo ste preňho urobila. Bude si vážiť to, že ste ho nemanipulovala na svoju stranu proti druhému, ale že ste mu nechala priestor, pre vytvorenie vlastného názoru a pritom ste mu zaisťovala právo vyrastať v blízkosti oboch jeho rodičov, pokiaľ si tento názor nevytvorí.
Vývoj detí vyrastajúcich v dobrých podmienkach, ale bez otca je trvalo poznačený. Je to známe z podrobných psychologicko-sociologických výskumov. Napadlo Vám niekedy, že nepríjemná predavačka, arogantný úradník, sprostý vodič alebo neurotický riaditeľ môžu byť práve výsledkom zlého psychického vývoja v detstve a v puberte?
Ľudia, nešťastní a neúspešní v osobnom i pracovnom živote sú skutočne z rodín, kde nefungovala rovnováha základného ľudského vzťahu dieťa -matka, dieťa - otec. Človek vo svojej malosti si neuvedomuje, kam až môže zájsť jeho výchova. Vaša výchova môže byť ináč perfektná, ale toto má pre dieťa prinajmenšom rovnaký význam ako naučiť sa rozprávať a pozdraviť. Chcela by ste sa snáď postarať o to, že raz takým nevyrovnaným človekom bude Vami vychovaný syn alebo dcéra?
Je skutočne Vaša zloba natoľko všemocná, že ste ochotná pomstiť sa i vlastnému dieťaťu? Človek labilný a nerozhodný, či výbušný, ktorý sa nevie vždy ovládať je vo svojej podstate vnútri osobnosti strašne sužovaný. On bude celoživotne trpieť za svoju povahu, ktorú on sám už dokáže len ťažko ovplyvniť. Jeho "vychovávateľ" urobil chybu - nedokázal dohliadnuť na budúcnosť, zamyslieť sa a doceniť nevyhnutnú rovnováhu vzťahu dieťaťa s oboma rodičmi v dobe, keď sa jeho osobnosť formuje. A vedzte, ten človek - teda otec je potom skutočne vo výhode.
On neponesie žiadnu zodpovednosť za nešťastnú povahu tohto dieťaťa. On sa bude snažiť niekoľko dlhých rokov o to, aby Vás presvedčil, že nie je správne dieťaťu zobrať otca, ale potom sa proste len stiahne a bude žiť svoj život. Počká, až sa Vám budú vracať plody Vašej zloby, a bude pozorovať, ako Vám to "vaše vlastné" dieťa vyčíta. Mala celá ta vaša hra úspech? Bolo to v záujme vášho dieťaťa?
Samozrejme, od takto vnútorne stratenej osobnosti, akou bude vaše dieťa, nie je nikdy ďaleko k drogám, alkoholizmu, rôznym sektám, posadnutostiam či vyhýbaniu sa práci a sebavzdelávaniu. Štatistika toto opäť veľmi potvrdzuje. Som si istý, mama, že potom by si stokrát radšej podporovala dobrý vzťah otca s dieťaťom, než by si sa mala pozerať na to ako je syn, či dcéra k ničomu, alebo závislý na drogách.
Ja viem, Vy hovoríte, že vaše dieťa je tomuto úplne vzdialené, na to nemá ani pomyslenia. Pokiaľ Vám dieťa nehovorí, že mu ocino niekedy chýba, že mu napríklad niekedy z ničoho nič napadne, čo asi robí, tak vedzte, že ste vytvorila medzi Vami a vaším dieťaťom priepasť ne-komunikácie o určitých veciach. Táto priepasť sa časom rozšíri aj na iné okruhy vecí a Vy sa tak dozviete niektoré skutočnosti až keď už bude príliš neskoro. Potom sa to proste urobiť nedá, ani keby ste svoju chybu priznala. To dieťa sa bude kvôli Vášmu, kedysi tak zdôvodniteľnému postoju celoživotne strácať.
Matky pochopte to včas a buďte pre tie naše deti skutočné matky a nepleťte do toho váš vzťah k mužom. Deti sú z toho smutné.
