Jedným z tých neopakovateľných, ak nezažitých príbehov bol ich. Príbeh Zuzany a jej života, života ktorý sa rozhodla zakotviť v našej vieske pod horami. Zuzana bola obyčajné dievča z dolnej zeme vyrastajúca v područí možno osobnostne silnejšieho otca. Ako každá ľudská bytosť pod tlakom, po puberte našla útočisko v práci v zahraničí, v Nemecku. Naučila sa jazyk a postupne ju volanie k rodnej hrude primälo k návratu na Slovensko. Vrátila sa domov na Myjavu, potom do Bratislavy a pracovala v gastronómii a v tom stretla jeho. Bol z polovice vyslobodením a z časti odrazom otca, ale bol. Každý si nesieme zo svojho detstva putá minulosti, niesol si ich aj on a možno kvôli tým lanám z minulosti súžitie nemuselo vždy byť podľa predstáv, ale bolo.
Zuzana tu medzi nami žila v atmosfére rodiny niekoľko rokov, žila v Babíne. Babín bol jej novým domovom, ktorý ju napĺňal ako ďalšie dievčatá, ktoré si našla junač z Babína na dolnej zemi. Obaja plnili očakávania spoločnosti, zasadili strom, a postavili dom, teda začali ho stavať a tam je pes zakopaný. Jozef sa snažil, ale laná z minulosti....., snažil sa. Zomrel svojim deťom pod stromček. Namiesto Ježiška niesla dcérka, malá Zuzanka, čiernu stuhu na otcov pohreb. Ocko jej zomrel pod stromček. Malý Jožko, najmladší zo štyroch sirôt, dodnes nič nevie. Má menej ako 3 roky a nikdy si nebude pamätať otca. Toho si Boh povolal priskoro nato, aby si ho jeho jediný syn stihol zapamätať. Tragikomédia ľudského života.
Ľudia ľuďom.
Dobré sily v obci sa hneď zaktivizovali a nehľadiac na okolky prišli s pomocnou rukou. Obec pomohla, ľudia darovali vecné i finančné dary. Ako to zavše býva, vidiac utrpenie chceme pomôcť, čo je veľmi chválitebné. Zrazu vdovou so štyrmi deťmi, zrazu sama a s vedomím, že zostane navždy sama. Nebolo to ľahké. Ale kríza vie v človeku vzbudiť záložné zdroje a zmobilizovať ho. To musela urobiť aj Zuzana z dolnej zeme. Zuzana, teraz už naša. Ľudia pomáhali, snažili sa pomôcť aj inštitúcie, jednotlivci, rodiny a ozval sa aj Námestovský anjel, oravský brat toho dobrého. Organizátorom tejto filantropie sa podarilo získať podporu z nadácie Coca-Coly a podali pomocnú ruku vdove a štyrom sirotám. Ďalšia dobrá duša poradila dobromyseľných ľudí na web stránke ľudia ľuďom (http://www.ludialudom.sk/Stranky/ProjektDetail.aspx?projektId=108). Aj tam Zuzana pomaly zbiera podporu na aspoň zakonzervovanie novostavby bez okien a dverí. Banka chce svoj úver vložený do hrubej stavby, do pozemku a Zuzana ostala sama na výchovu štyroch ratolestí. Veríme, že dobrých duší sa nájde dostatok, pevne v to veríme.
Naučiť chytať ryby.
Ľudské bytosti pomáhajú aj kvôli pálčivosti pohľadu na druhého, pohľadu na brata, ktorý trpí. Najviac nás to páli počas prvých momentov, keď sa dívame na núdzu. Keď sa dívame priamo do očí utrpenia a prežívame strach, že tú nepríjemnú skúsenosť môže osud uštedriť aj nám. Postupne si na ten pohľad človek zvyká a pomáhať si odvyká. Je to dobré? Možno áno, lebo pomáhať treba už ďalšiemu v rade. Úspechom je, ak ten, ktorému sme pomohli sa nestal na pomoci závislý, ale tá bola len barličkou na preklenutie medziobdobia krízy. A tak sa k tomu stavia aj Zuzana. Nezostáva ponorená v samote žiaľu, hľadá cesty ďalej. Nemôže si dovoliť stáť, nesmie prešľapovať, nie je tu sama, sú piati. A Zuzana cesty nachádza. I napriek rane Jozefovho náhleho odchodu si uvedomuje, že bude musieť čoskoro sama živiť svoje štyri siroty plácou za svoje zamestnanie. Preto sa rozhodla znovu sa venovať nemčine. Všetkým drobcom pomáha na náhly odchod otca sčasti zabudnúť darovaný počítač a čoskoro možno aj sponzorovaný internet. Sú to nástroje na „chytanie rýb budúcnosti“, na zvyšovanie Zuzaninej pripravenosti na trh práce, trh ktorý určite docení jej znova nájdenú nemčinu a desaťprstový strojopis a dopiľované počítačové a webové zručnosti. Ďakujeme ti Námestovský anjel, veruže ďakujeme. Zuzana sa snaží privyrábať svojou prácou na doma. Zuzana pochopila, že pomoc nie je o darovaní chytených rýb, ale o naučení človeka chytať ryby a ona to pomaly začína robiť, samostatne hádže udicou. Je zodpovedná matka, i keď sama.
Mgr. Laťák Peter, starosta Babína.
