Zo života na Slovensku by som mala byť na to možno zvyknutá, ale...Slovenské média sa natoľko nezahrávajú s občanmi, s verejnou mienkou.Predvolebné prieskumy vo Francúzsku zohrávajú až príliš veľkú úlohu.Začínam mať rozporuplné pocity. Kto v tejto krajine volí? Francúzialebo agentúry na prieskum verejnej mienky? Odkedy sa ukázalo, žeSegolène by mohla byť favoritkou zastupujúcou ľavicu, médianeprestávajú o nej rozprávať. Predvolebný boj sa točí okolo dvoch,prípadne troch favoritov. Segolène Royal, Nicolas Sarkozy a Bayrou.
Pamätámsi svoju reakciu, následkom ktorej mimochodom môj manžel vybuchol vnekontrolovateľný smiech, keď som prvýkrát videla v televíziiSarkozyho. Akonáhle som zbadala jeho meno, vykríkla som: "Veď to jeMaďar." V podstate som nebola tak ďaleko od pravdy. Má maďarský pôvod.Kampaň anti-sarkozy sa snaží upozorniť na dôsledky zákonov prijatýchpod taktovkou tohto dnes bývalého ministra vnútra. Bývalého nie dlho,nakoľko odstúpil z funkcie len minulý pondelok. Keď si vezmeme doúvahy, že práve ministerstvo vnútra má na starosti organizáciu volieb,čiastočne to vypovedá o charaktere nášho Sarkozyho. Moja kolegyňa hoprezýva "záhradný trpaslík". Nemali by sme ľudí súdiť podľa výzoru, aleu Sarkozyho činy vypovedajú o charaktere. Z posledných perličiek sispomeňme napríklad jeho hlášku, že ľudia sa pedofilmi, homosexuálmi akriminálnikmi rodia. Takže za všetko môžu gény. Bravo! Pod vládouNicolasa sa môžeme tešiť na segregáciu ešte pred narodením.
Segolèneje členkou francúzskych socialistov. Program nie je zlý. Jediné, čo miprekáža je fakt, že neponúka konkrétne riešenia a snaží sa s každýmsúhlasiť. Akoby nemala vlastný názor. Ak sledujete jej televíznevystúpenia, na každú otázku nasleduje odpoveď: "Úplne s vamisúhlasím..." "Tento problém sa snažím riešiť..." "Mali by sme sa tomuviac venovať..." Ľudia spolupracujúci so Segolène sú zaslepení. Nevidiaa nepočúvajú odlišné názory. Odmietajú kritiku. Na blogu Désir d'avenirsa vaša reakcia v diskusii neobjaví, ak je v nej čo i len náznaknesúhlasu. To vraj žijeme v demokracii a každý má právo na vlastnýnázor. Vo svete Royal však len na ten rovnaký.
Bayrou sa navliekol do kože neutrálneho kanditáta. Ani vpravo, ani vľavo. Stred? V politike ťažko.
Atakmer som zabudla... Sem-tam sa hovorí o starom známom Le Pennovi.Hrozí repríza 22. apríla 2002? Demonštrácie v uliciach? Francúzskovtedy chcelo ukázať, že Le Penn nie je odrazom francúzskeho myslenia.Problémom však je, že sa v uliciach ocitli aj tí, ktorí sa k volebnýmurnám vôbec nedostavili. Ak by tak urobili, výsledok mohol byť úplneiný. Prieskumy dávajú Le Pennovi viac ako 10%, môže to však byť viac.Mnohí obyčajní ľudia sklamaní nečinnosťou vlády alebo chatrnýmprogramom kandidátov, majú plné zuby života v ohrození. Života, vktorom nemôžu upozorniť Araba alebo čierneho na hlasitosť jeho walkmanav metre, aby na nich nezaútočil. Života, v ktorom pri prechodeprechodom pre chodcov vás takmer zrazí auto. Šoférom je akoby náhodouopäť Arab. Života, v ktorom za vami vykrikujú vulgárne narážky Arabilen preto, že ste žena. Života, v ktorom nemáte právo usporiadaťvýstavu karikatúr na tému náboženstvo bez toho, aby vám nerozbili"lokál" miestni islamisti.
Nechajme sa teda prekvapiť vývojomsituácie. Zatiaľ sa objavuje čoraz viac pikošiek o Sarkozym. Možno vámnabudúce zlepším náladu tou najnovšou.
