Poštové úrady postupne všade vo Francúzsku zmodernizovali a zaviedli automaty. Na nich si odvážite zásielku, vyberiete si krajinu a typ zásielky, vyberiete si spôsob platby, zaplatíte a môžete nalepiť univerzálnu, ničím zaujímavú známku pre zberateľov, na list. Následne sami vhodiť zásielku do poštovej schránky a žiaden ľudský kontakt nehrozí. Dokonca aj pre odoslanie doporučenej zásielky vás pošlu k automatu. Následne aj tak musíte ísť s formulárom k okienku, aby vám ho opečiatkovali. Aký je v tom zmysel? Nepýtajte sa ma.
Pred pár týždňami sme sa vybrali s manželom na poštu. Chceli sme poslať na Slovensko bibliu francúzskeho jazyka, Bescherelle. Po vstupe do poštového úradu boli všetky automaty obsadené a pri okienku označenom « Envoi et Retrait de courrier » (Odosielanie a prijímanie pošty) nebol žiaden zákazník. Vybrali sme si to teda tým smerom. Veď predsa išlo o okienko určené na odosielanie pošty. Pani si nás spočiatku nevšímala. Na Dobrý deň neodpovedala a ďalej diskutovala s kolegyňou. Keď dokončila veľmi dôležitú debatu, obrátila sa na nás. Vysvetlila som jej, že chcem poslať list na Slovensko.
„Choďte k automatom.“
Prekvapene sme na ňu pozreli. A vy ste tu na čo?
„Pri automatoch nikto nie je. Choďte k nim.“
Keď sme prišli, tak každý jeden automat bol obsadený!
Musím podotknúť, že začíname byť s manželom čoraz alergickejší na automaty. A v obchodoch sa zásadne vyhýbame automatickým pokladniam. Vrelo to v nás:
„V čom spočíva vaša práca? V tom, aby ste poslali zákazníkov k automatom?“
„Máme také nariadenie od riaditeľstva.”
„Mohli by sme rozprávať s vedúcou?”
Vedúca bola zaneprázdnená vysvetľovaním staršej pani ako kúpiť známku cez automat. Trpezlivo sme si počkali a vysvetlili našu nespokojnosť. Jej reakciou bol rozpačitý úsmev.
„Jedine ak chcete peknú známku.”
Chytili sme sa toho. Predsa len je pekná poštová známka o niečom inom ako univerzálna modrá etiketa s cenou.
„Ale musím vám odvážiť zásielku na automate, aby som vedela cenu.“
Nakoniec z peknej známky bolo 16 známok, ktorými bola zásielka doslova oblepená. Nemali známku vyššej hodnoty a zásielka stála cez 4 Eurá.
Odišli sme z pošty s neblahým pocitom. Ako je možné, že si zamestnanci neuvedomujú dôsledky opatrení ako sú automaty a slepo plnia nariadenia?! Vedia odverklíkovať frázu: „Choďte k automatom.“ Akoby už ani nevedeli, čo kedysi poštoví úradníci robili. A čo ak potrebujem ľudský kontakt? Rozprávať s človekom a nie ťukať prstom do obrazovky automatu?!
Dopadnú presne ako zamestnanci Air France. Pamätám si zavádzanie automatov na automatický check-in a vytlačenie boarding pass na letiskách. Pracovníčky Air France v úhľadných uniformách vysvetľovali milo pasažierom ich využívanie. Doslova ich odrádzali od pultov so živými zamestnancami. Vtedy sme im povedali:
„Uvidíte, toto je prvým krokom. Ďalším bude zrušenie vášho postu. Prídete o prácu.“
Pracovníčka sa usmiala žiarivo bielym úsmevom a pokrútila hlavou. O pár mesiacov Air France oznámilo zrušenie niekoľko stoviek pracovných miest na letiskách. Pracovných miest, ktorých náplňou bolo medzi iným aj vybavovanie check-inov.
Ľudia plnia so zatvorenými očami požiadavky riaditeľstva, nasledujú stádo ako ovce a nebúria sa. V hre sú predsa ich pracovné miesta. Žijeme dobu, kedy je nezamestnanosť na alarmujúcej úrovni. Čo dosiahneme zavádzaním automatov?
Mojim svokrovcom na pošte vysvetlili, že automaty zaviedli, lebo si to žiadali zákazníci. Už vidím klientov ako štrajkujú pred poštou, lebo chcú automaty!
Našťastie existujú ľudia na každom z týchto „automatizovaných“ miest, ktorí hlasno vyjadrujú svoj nesúhlas. V obchodoch sú rady pri obyčajných „ľudských“ pokladniach a automatické pokladne často stoja opustene bokom. Zákazníci odmietajú automatickú čítačku etikiet, ktorá robí prácu za pokladníčky pri kase. V rade na letisku sa ľudia zapoja do diskusie o nezmyselnosti automatov. Najlepším spôsobom boja proti tejto hlúposti je nepoužívať to. Alebo, ak vám chýba ľudský kontakt, urobiť sa hlúpym a žiadať si vysvetlenie od zamestnanca na mieste.
