Vzdy som bola otvorena ludom a snazila sa vzit do koze tych, ktori spolocnost odsudzovala. Na Slovensku je tak stale, co sa tyka homosexualov alebo Zidov. Pravdupovediac z nazorov niektorych Slovakov tykajucich sa tychto dvoch skupin sa mi jezia vlasy. Myslela som, ze sme sa zmodernizovali, otvorili svetu, zmudreli, ale casto sa prichytim pri myslienke, ze Slovaci ostali obrazne "mali".
Ale o tom inokedy...
Ked clovek strati kontakt s domovinou a spajaju ho s nou uz len tenke nitky navstev dvakrat do roka u rodicov a telefonne rozhovory raz do tyzdna, spravy ho zaujimaju ovela menej. Strati zaujem o politiku, o skandaly, o sposobe zivota vo svojej byvalej domovine. Staci mi kazdodenny naval informacii o tom, co sa deje vo Francuzsku. A vacsinou ma informacie zo Slovenska len rozculuju. Odvykla som si od sposobu Slovakov reagovat. Od ich sposobu myslenia, od faktu, ze myslia len na peniaze a majetok. Za kazdou reakciou je ukryta myslienka na peniaze. Akoby boli tym posadnuti.
Prekvapila ma reakcia byvalej spoluziacky, ked sa pytala na novinky v mojom zivote a odpisala som jej medzi inym, ze sme rodicom kupili dom a mohli sa tak prestahovat do utulnejsieho prostredia. Prva veta jej odpovede bola: "Ty musis mat peniaze!"
Potrebujete splnomocnenie notarom na genealogicky vyskum? To kvoli dedictstvu?!
Niekto si kupil byt. Prva otazka : « Kolko ta stal? » (namiesto otazky kde sa nachadza, ako vyzera, atd.)
Zijes v zahranici ? A mas dobru robotu ? Kolko zarabas ?
Niekdajsi kamarati mi casom prestali odpovedat na maily. Ozvu sa len vtedy, ked sa chystaju do Pariza a potrebuju miesto na prenocovanie. Mail zacinaju vetou : « Viem, ze si budes mysliet, ze sa ozyvam len, ked nieco potrebujem, ale nie je to tak. » Preco ma radsej svojim konanim nepresvedcia o opaku ako by sa mali potom ohanat toutou vetou? Takych kamaratov mozem mat desat na kazdy prst. Ozajstni priatelia sa vyfarbilii az po mojom odchode zo Slovenska. Je ich maximalne pat. A viem, ze su to ti pravi !
Casto ma irituje, ze Slovakov vidia v zahranici ako chlapov s vyholenou hlavou, v teplakoch (aj ked znackovych) a tielku, s najnovsim modelom mobilu v ruke a blondinkou v minisukni pod pazuchou. Vidia ich ako velkych "machov" s obmedzenymi nazormi na postavenie zeny v domacnosti a jej nezavislost. Pri diskusiach na internete alebo s ludmi pri navstevach Slovenska si uvedomujem, ze slovo antikoncepcia este pre vela z nich nic neznamena. A este stale existuju ludia, ktori sa "musia" zenit alebo vydavat, pretoze chraneny sex nevideli ani z najvzdialenejsej galaxie. Ze zena ma stale viac menej vyhradene miesto v kuchyni, sluzi ako upratovaci robot v byte s vytahanymi rukami od nakupov. Ze kvety pre zenu by mohli sluzit na jej vyprasenie a veta "Lubim ta" vyslovena hoci aj viackrat za den je postrachom, symbolom muzskej slabosti.
Snazim sa vo Francuzsku nezabudnut na svoje korene ani na svoj rodny jazyk. Je to coraz tazsie. Zijem s Francuzom, mam len francuzskych kamaratov (okrem inych narodnosti...), pracujem vo francuzskej firme, od rana do vecera sa pohybujem vo francuzskom svete. Vypadavaju mi niektore slovenske vyrazy. Musim niekedy dlho hladat vystizne slovo. Je to uplne normalne pre cloveka, ktory namiesto 18 hodin denne rozpravania materinskym jazykom nim rozprava 2 hodiny tyzdenne. A tych 18 hodin denne rozprava, pise, cita v cudzom jazyku.
Snazim sa oboznamit znamych so zvykmi a tradiciami na Slovensku. S nasou kulturou, jedlom, vyrazmi. Nejeden z nich sa nasmial pri "zabit dve muchy jednou ranou". Nase prislovia su obraznejsie, pestrejsie a poetickejsie ako tie francuzske.
Zacinam viac rozumiet spravaniu sa cudzincov a ich kulture. Slovaci su mi coraz vzdialenejsi. Napriek tomu ostava pre mna tazke znasat z ust cudzincov kritiku Slovakov. Hlavne, ked si uvedomim, ze je casto zalozena na pravde. Alebo to len v suvislosti so Slovakmi beriem "osobnejsie"?
