Je úžasne uháňať po škole s kamoškami uprostred noci na korčuliach, len kvôli tomu, že tam spí celá 4.D a nacvičuje program na stužkovú. Je super, keď si pritom ráno umývame zuby a ostatní žiaci prichádzajú do školy a dosť čudne na vás pozerajú... :)))
Je krásne ponáhlať sa zo školy domov, stetnúť úžasného človeka, ktorý sa venuje malým autistom, pozrieť si jeho novootvorenú školu a obdivovať jeho prístup ku všetkému, čo robí.
Je super trieliť celým Prešovom na zastávku so spolužiačkou, ktorá mástále pocit, že nič nestíha a potom s ňou aj tak čakať na autobus. Ahoj Ľudka :)
Je krásne kráčať po prázdnej ceste medzi dedinami domov a počúvať pri tom hudbu a falošne si spievať... cítiť tu slobodu, nič neskrývať, bezdôvodne sa usmievať a keď ide okolo vás auto, tak v duši prosiť, aby vám nezastavilo, lebo si chcete vychutnať tú úžasnú trojkilometrovú chvíľu.
Je super stretnúť na školskej chodbe všetkých blogerov z nášho gymnázia a tešiť sa: Máme stretnutie blogerov. Pozdravujem Ľudku, Paľa a literárnu ženu .
Je nádherné, keď si doma skúšate nové topánky a vaša malá sestra príde k vám, dotkne sa vás, pozrie na tie topánky a povedať naozaj prekvapivú vetu: "krásne topánočky, krásna si" hoci to malé nemá ani 2 roky....
Je krásne rozdávať si medzi sebou veľké fotky, ktoré majú na zadných stranách napísané venovanie a pritom si spomínať na všetky hlúposti, ktoré sme spolu chtiac-nechtiac zapríčinili.
To všetko je krásne. A vlastne je toho oveľa viac...
