Zdenka Lazúrová
Na hojdačke
Veľakrát vybehnem z dverí rovno na kopec. Na jeho vrchu je krásny strom. Starý a veľmi veľký. Tam, v jeho blízkosti, sme sa ako deti hrávali. Domček na strome bolo vidieť do celej dediny. Vlastne, boli to iba pozbíjané dosky, no pre nás skrýša, miesto, ktorého hrdinami sme boli my, deti. Teraz tu ostala iba prevrátená debna, ktorá mala pripomínať stôl a hojdačka.