Oči napuchnúté od zlosti, ruky jej vášnivo gestikulovali. Dávam hlasnejšie hudbu, pozerám okolo seba. Cestu zablokoval autobus snažiaci sa dostať pred jedného šikovného, ktorý si myslel že bude doma o minimálne hodinu skôr keď sa natlačí o dva metre brižšie k upchatej križovatke.
Pani za mnou už zmenila farbu. Je v prudkom kontraste s jej nablískaným fárom. rozhadzuje rukami, klaksón zavíja ako zmyslov zbavený. Asi je presvedčená če sa tých pädesiat áut pred ňou rozpŕchne ... len to dáko nefunguje a kolóna sa nehýbe.
Kolóna už trúbi ako keby sme boli majstrami sveta druhý krát. Pohľadom hľadám či niekto nevystrčí slovenskú vlajku z okna a nezačne mávať.
Naskočí zelená na križovatke pred nami.
Kolóna sa ukludní motory revú. Cez križovatku prebehnú dve autá v našom smere a zase je tu červená. Pár zúfalcov sa pokúsi ešte na červenú. Len sa prerátali a nemajú sa za križovatkou kde zaradiť, lebo ulica je zaplnená ďalšími zúfalcami. Pohne sa druhá časť križovatky a tá je v okamihu beznádejne upchatá. Tváre menia farby, klaksóny zavíjajú.
A kolóna stojí.
Okolo nás prechádza dedo na starom bycikli a zabáva sa na nás. Už je z dohľadu ...
