Ale pekne poporiadku. Existuje obec Hviezdoslavov pri Bratislave. Je to taká malá chutnučká dedinka so starostom Jánom ktorý tam je starostom odkedy starostovanie existuje. Má to tam pekne pod kontrolou a vie čo sa mu v dedine robí. Samozrejme že si pozná aj obyvateľov a vie sa za nich zaručiť. Nie vždy ale obyvatelia potrebujú jeho záruku na celkom čisté "kšefty".
Hovorme jej pani Monika, starousadlíčka žije v Bratislave ale v Hiezdoslavove ju každý pozná ak nie každý tak minimálne pán starosta. Pani monika sa rozhodla predávať pozemky v tejto našej zlatej obci a kedže si s tým moc nechcela špiniť ruky zastupovala ju jej kamarátka. Nuž kamarátka s potenciálnym kupcom príde k pozemkom a obzriete si lokalitu. Pekná. Tichá.
Dostane sa vám do rúk fotokópia listu vlastníctva. Tiež v pohode, človek uveličený tým kľudom si vôbec neuvedomí že by asi chcel skôr vidieť originál ako fotokópiu. No ved nevadí na katastri je to predsa len najistejšie. Cena je fajn. Pozemok je síce v extraviláne, no ale to nie je problém pretože na liste vlastníctva /fotokópii/ je ako ostatná plocha, to znamená že pri vyňatí z pôdneho fondu SR zaplatíte len pár drobných na kolku.
Navštívite kataster. Konečne sa pridá tajná majiteľka, všetko vyzerá nádherne, už priam vydíte postavený dom. Na katastri tiež majitel sedí, len vás nesmie napadnúť preveriť si aj ostatné. Na otázku ako je zapísaný pozemok úradníčka odpovedá "orná pôda". to vás zamrazí predtavíte si dalšie výdaje ktoré sa môžu vyšplhať pri vyňatí na stotisíce. Pani Monika nato volá pánovi starostovi že ako to vlastne je s tým jej pozemkom, no a výde z nej že to vlastne na katastri spravili určite dáku chybu a všetko je v poriadku.
Hm vravíte si, to nebude všetko ok. Idete dalej začnete sa zaujímať prečo je obilie na pozemku ... kto to nasial ked je pozemok na predaj. A jaaaj pani Monika zavzdychá problém je s jedným družstvom z Hubíc ktoré seje kade tade ... veď už boli na to upozornení... a stále. No nedá to keď máte minúť všetky svoje úspory, samozrejme zavoláte na to dané družstvo. A hľa, tam vám majú zmluvu o prenájme.
Takže zrazu nám okrem divného listu vlastníctva vyskočí aj zmluva o prenájme. Vypovedať sa dá... ale pozemok bude k dispozícii o dva roky... pretože tohtoročnú úrodu treba ešte zobrať, a pani majiteľka dáko na to pozabudla že treba zmluvu vypovedať ešte pred začatím sezóny a nie počas. OK. pozemok je naozaj tichučký a pekný. tak sa nenechávate odradiť. Navštívite družstvo aj s kamarátkou pani Moniky. Na družstve sa nedozviete nič nového. Akurát že všetko sa dá, len to niečo stojí... tá úroda, to hnojivo a podobne... takže začať stavat nebude lacné.
Uf už rátate vyňatie, peniažky družstvu... Pozemok začína dáko škarednúť.
A čo siete? Hm ... plyn nedaleko, elektrina na stĺpe, kanalizácia sa plánuje. Naozaj milujem plánovanie kanalizácie, a proste plánovanie vybudovanie akejkoľvek siete pretože už len to slovko plánovanie zdvíha cenu pozemku... veď sa predsa plánuje... Síce už od štyridsiateho piateho ale plánuje!
A územné rozhodnutie... Zistíte že existuje aj na túto časť ... poteší Vás že vlastne za vynatie stotisíce nezaplatíte. Ale tešíte sa len dovtedy keď zistíte že síce územné plánovanie je nakreslené ale nie schválené a to už od devedesiatehopiateho... uf. Takže zase za vynatie platíte...
Nato Vám kamarátka Moniky zavolá že pozemok je už predaný. Ste v šoku ako je to možné? No viete prišliel taký mládenec pozrel páčilo a kúpil... nepýtal sa. AHA ... nepýtal sa.
Prešli odvtedy dva roky a na pozemkoch leží burinka a kvitne. A ešte dlho kvitnúť bude. len asi papiere od burinky budú meniť majiteľa.
