Johana Legátová
Farby - 1. časť
Bolo už skoro osem a ja som sa už vzdávala nádeje, že stihnem môj posledný vlak, pretože nech som robila čo som chcela, nevedela som nájsť šál. Len tak niekto by asi neriskoval, že zmešká posledný možný vlak a odišiel by z domu bez šálu. No to bolo to posledné, čo som mohla urobiť. Z časti preto, že už od malička neznášam, keď bežím na vlak a na holý krk mi fúka vietor, a z časti preto, že som strašne divný človek a nemám rada, keď cudzí ľudia vidia môj krk, pretože sa neviem zbaviť pocitu, že môj krk je tak strašne krásny, že každý by ho chcel podrezať. Takže preto som riskovala zmeškanie vlaku - veď to bola prakticky voľba medzi životom a smrťou!
