V obvyklom šate (a dúfam, že ešte na dlho aj tradične) ako pri akciách organizovaných Slovenskou pospolitosťou a jej sesterskými organizáciami sa aj včera zišlo väčšie množstvo policajtov než samotných aktérov mítingu. Pravdepodobne toto je aj dôvodov „ochranárskeho“ reflexu zo strany bezpečnostných zložiek, ktoré už čo i len v náznakoch sa objavujúci odpor nasmerovaný voči aktérom stretnutia razantne eliminovali. Väčšinou ráznym dohovorom. A realizovaných príslušníkmi, ktorí sa nápadne podobali na účastníkov prvomájového stretnutia. Paradoxne pôsobí, najmä v kontexte boja proti prejavom fašizmu, nacizmu a ideológiám podobného druhu konanie bezpečnostných zložiek. Tieto po výzve vodcu Sýkoru a niekoľkonásobnom bohatierskom zvolaní družiny „Na stráž!“, jali sa zahriaknuť nie tých, ktorí slovne a výzorom prejavovali sympatie k fašistickému Slovenskému štátu, ale „obkľúčili“ mladíka, ktorý svoj nesúhlas, obavu z toho, čo sa dialo na námestí SNP prejavil zvolaním „Nestraš!“. Alebo po slovách velebiacich politickú činnosť okrem iných aj Jozefa Tisa, polícia opäť „okríkla“ a nafilmovala mladíkov, ktorí pri zmienke mena J. T. spontánne vykríkli „Fuj!“. Aj takto zdá sa vyzerá slovenský zápas s neonacizmom..
Napriek tomu, že sa chceli predmetného stretnutia zúčastniť predstavitelia extrémnej ľavice, námestie už bolo obsadené ich pravicovými „priateľmi“. Čo však na 1. mája vyhnalo týchto mladíkov do ulíc? V akom duchu sa nieslo spomínané stretnutie? Skôr než vystúpil novopečený vodca p. Sýkora (oblečený na rozdiel od uniformy, ktorou sa v minulosti pýšil „vodca“ Kotleba, v maturitnom obleku z prelomu tisícročí) zneli námestím „protest songy“ nápadne pripomínajúce Krylovo autorstvo, avšak doplnené svojráznymi, slovenskými textami. V nich autor (spevák?) kritizoval rastúcu komercionalizáciu spoločnosti, byrokraciu Európskej únie a aj absenciu národnej hrdosti. Nasledovalo prezentovanie ústredného hesla stretnutia, ktoré pre dnešok znelo „Stop islamizácii Európy.“ Usporiadatelia sa tak asi snažili v duchu súčasnej islamofóbie prilákať na námestie väčší počet Slovákov. Neúspešne. Nasledovalo obligátne privítanie a hneď na to priaznivcami, novinármi a náhodnými okolostojacimi očakávaný príhovor vodcu. Dočkali sme sa a pre mikrofón sa postavil vodca Sýkora. Tento pred časom nahradil populárnu postavičku SP pána učiteľa Kotlebu, ktorý sa stal z rečníka hlavným „roztlieskavačom“. Ak však niekto očakával apokalyptický prejav varujúci pred hrozbou z Východu, musel byť spočiatku sklamaný. Hnev vodcu sa obrátil najmä na Európsku úniu (byrokracia, kvóty, spoločná mena, prisťahovalecká politika a v neposlednom rade rozširovanie). Kritika, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani Ján S. Rečník sa postupne rozohňoval a upokojoval podľa potrieb teórie manipulácie s „davom“. Varoval pred Úniou, Eurom a osmanskými Turkami.
Vrcholom jeho ideologickej kombinatoriky rečníka bolo jedno zo záverečných tvrdení, upozornení. V ňom Sýkora vysvetlil dôvody ďalšieho rozširovania EÚ. Pokračujúca integrácia primárne o Turecko a ďalšie neeurópske a nekresťanské štáty má za cieľ (podľa vedenia SP) jediné a tým je neustále posilňovanie globálneho sionizmu v duchu dlhodobého slobodomurárskeho snaženie globálneho odnárodnenia. Nasledovali citácie z vystúpení predstaviteľov slobodomurárskeho hnutia počnúc Victorom Hugom a jeho vyjadrením o budúcnosti Európy ako Spojených štátov Európskych. Vodca sa potom ešte v krátkosti venoval klasickej fabulácii vzťahu európskych muslimov k terorizmu, hrozbe nezávislosti Kosova a integrácii muslimského Albánska a Bosny do EÚ, ale aj kritike do vlastných radov resp. do radov tých, ktorí sú síce Slovákmi, ale neparticipujú na činnosti SP. Nasledovalo zvolanie a opäť pieseň.
Znepokojujúco v tomto smere pôsobí najmä laxnosť policajných zložiek a mestského magistrátu, ale aj niektorých ideológov a stúpencov slovenskej konzervatívnej pravice, ktorí svojím postojom, často možno nevedomky podporujú prítomnosť latentnej nenávisti v slovenskej spoločnosti.
