V prípade, že sa u nás objavia nejaké informácie o ramadáne, väčšinou sa zameriavajú na niekoľkokrát opakované bezduché frázy. Neraz sa však zúžia len na povrchnú informáciu o jeho začiatku, alebo krátku správu o nočných stravovacích „orgiách“, ktoré do veľkej miery predovšetkým dehonestujú islamské posolstvo ramadánu. Vynechávajúc tak dôležité a neraz, najmä pre nemoslimskú verejnosť, neznáme pozitíva a zaujímavosti, ktoré sú spojené s týmto mesiacom odriekania, ale aj úprimnej radosti, sa média primárne sústreďujú najmä na bulvarizáciu informácií, ponúkaných čitateľom. Prím v tomto hrajú rôzne správy a nezriedka aj komentáre, ktoré sústreďujú svoju pozornosť predovšetkým na jedincov alebo skupiny, využívajúce obdobie ramadánu na svoju vlastnú prezentáciu, ktorú alibisticky skrývajú za akési „božie poslanie“.
Väčšina článkov, či už tých tlačených alebo elektronických, sa tak v súvislosti s ramadánom sústreďuje v prvom rade na samovražedné atentáty, ktoré pre mňa nepochopiteľne, spájajú s pôstnym obdobím. V podobnom duchu je možné vnímať aj mediálnu prezentáciu nespočetných foriem násilného konania. Násilia, ktoré je žiaľ súčasťou ľudskej prirodzenosti, a ktorého sa človek, nechce, alebo nevie zbaviť. A tak azda z dôvodu zaujať čitateľa, ktorý sa rád poddá strachu (,že milovníci hororov a „krvavých“ TN) sa dozvedáme len a len o činoch a čiastočne aj o motívoch tých, ktorí svoju túžbu po násilí, zbabelo a alibisticky obhajujú napĺňaním Božích príkazov, alebo úsilím nastoliť ideálnu spoločnosť. Teda na bláznov, ktorí si neuvedomujú, že konajú práve v rozpore s islamom, v rozpore s učením a Božími nariadeniami.
Súčasná doba tak neustále podsúva do popredia strach, násilie a nevedomosť. Šírenie pozitívnych informácii a prínosov spojených s pôstom počas ramadánu (,ale aj všeobecne s islamom) je odsúvané do úzadia ako nemoderné, alebo v tom horšom prípade, ako nevhodné, či dokonca škodlivé. A tak je len minimálna možnosť oboznámiť sa s vlastnosťami, ktoré islam prostredníctvom ramadánu posilňuje v človeku.
Medzi spomenuté kladné prínosy pôstu môžeme zaradiť to, že:
1) učí veriacich princípom úprimnej lásky (k Bohu ale aj k Božím stvoreniam);
2) prináša veriacim nádej (každodenné prerušenie pôstu);
3) posilňuje pocit účinného zanietenia a čestného odovzdania sa;
4) pestuje vo veriacich pocit zanietenia a čestného, dobrovoľného odovzdania sa;
5) utvrdzuje pocit trpezlivosti a nesebeckosti;
6) je účinnou lekciou praktickej skromnosti a sily vôle;
7) učí ako múdro šetriť a rozumne hospodáriť;
8) pozitívne vplýva na prispôsobivosť;
9) cibrí zmysel pre poriadok (čo si vyžaduje najmä zmena životného rytmu počas pôstu);
10) posilňuje sebadôveru a sebaovládanie veriacich.
Nanešťastie aj zo strany niektorých muslimov, je súčasný obraz o pôste v nemuslimskom prostredí značne pokrivený. Popri vyššie spomenutých je to hlavne z dôvodu postupnej komercionalizácie, ktorá sa postupne po kresťanských Vianociach alebo Veľkej noci stáva súčasťou dní ramadánu, alebo je to aj zľahčovaním si pôstu (nočné prejedanie, znížená pracovná aktivita počas dňa a pod.), resp. jeho nedodržiavaním.
O to pozitívnejšie pôsobí správa o muslimoch, ktorí sú napriek vysokej fyzickej záťaži ochotní dodržiavať pôst a tým prejaviť svoju vieru, oddanosť, vďaku a lásku Bohu.
„Tí, ktorí poznajú islám, chápu, že pôst muslimov posilňuje, a neoslabuje.“
Frederick Kanuote
Útočník španielskej Seville je jedným z mnohých, ktorí sa v týchto dňoch, po celom svete, na dôkaz svojej viery, rozhodli dobrovoľne podrobiť svoje telo krátkodobému nedostatku. Avšak netýka sa to len španielskych klubov. Podobne je tomu aj v iných krajinách a špeciálne v tých, kde tvoria muslimovia väčšinové obyvateľstvo. Odvaha a odhodlanie hviezd futbalových trávnikov je dobrým, ale len zriedka prezentovaným pozitívnym príkladom islamu. Spôsob života, v ktorom sa snažia spojiť svoju športovú kariéru s islamom a to bez ohľadu, či ide o rodených muslimov (Yaya Toure) alebo o tzv. konvertitov (Frank Ribéry) je omnoho vhodnejším spôsobom ako informovať verejnosť o ramadáne...
Ak by však k tomu bola vôľa..
