Na úvod je potrebné poznamenať, že v prípade poznania pocitov a praktických skúseností muslimských žien so spolužitia s muslimmi sú lepším zdrojom osobné skúsenosti samotných žien. Tieto sú bežne dostupné okrem internetových stránok (www.islamweb.sk) aj rôznych týždenníkoch či mesačníkoch, ktoré sa rozhodli čiastočne venovať tejto problematike. V tomto smere je potrebné poznamenať, že väčšina manželstiev žije v duchu koránskej „lásky a milosrdenstva“ vzájomného rešpektu a pochopenia. Existujú však aj výnimky. Negatívne skúsenosti.! Ich spájanie s islamom, nie so zlom „ukrytým“ v jednotlivcoch, ktorý ho páchajú, je chybou. Klamstvom, ktoré s obľubou používajú tzv. „kritici islamu“.!
Najlepším východiskovým materiálom pri skúmaní postavenia žien a mužov v islamskej spoločnosti je znalosť samotného Koránu. „Ľudia stvorili sme Vás z jedného muža a ženy a učinili sme z vás národy a kmene, aby ste sa mohli vzájomne spoznávať.“ (Korán 49:13) Týmto veršom Boh oznamuje ľudstvu, že napriek niektorým odlišnostiam, má rovnaký pôvod a z neho plynúce práva a povinnosti voči svojmu okoliu, iným ľuďom (ženám, mužom či deťom) a taktiež voči Stvoriteľovi. Okrem prirodzenej rovnosti je dôležitým determinantom vzájomných vzťahov muža a ženy fakt, že v Koráne sa Boh rovnako obracia na muž a ženu. A tak čítame, že „Veriaci muži a veriace ženy sú si navzájom priateľmi a prikazujú vhodné a zakazujú zavrhnutia hodné, dodržujú modlitbu, dávajú almužnu a sú poslušní voči Bohu a Jeho poslovi. Nad tými sa Boh veru zľutuje, lebo Boh mocný je i múdry.“ (Korán 9:71) alebo „A ten, kto koná dobré a je veriaci – nech je to muž, či žena – ten vojde do raja a nebude ukrátený ani o šupku kôstky datľovej.“ (Korán 4:124)
Okrem samotného Koránu sa o rovnoprávnom postavení muža a ženy, vzájomnej láske, porozumení a úcte dozvedáme aj z ďalšieho významného zdroja islamského práva – sunny. Tradície a odkazu proroka Muhammada, podľa ktorej je žena (matka) nositeľkou islamských myšlienok pre budúcnosť, ktorej prináleží nekonečná úcta a rešpekt. Odborník na islamské právo Jusuf al-Qaradáwí vo vzťahoch muža a ženy preferuje „láskavé slovo, jemné presvedčovanie a rozumné argumenty“. Na druhej strane striktne v duchu prorokovej tradície odmieta akékoľvek domáce násilie, páchané na ženách. Islam tak už pred 1 400 rokmi odsúdil mužov dopúšťajúcich sa tejto ohavnosti. Prorok Muhammad vyhlásil, že „Títo iste nepatria medzi najlepších z nás.!“
Druhou problémovou, pre Európanov často ťažko pochopiteľnou oblasťou je nosenie hidžábu. Existuje niekoľko výkladov povinnosti či dobrovoľného zahaľovania sa moslimských žien (niektoré postrehy priniesol v ostatnom Fóre denníka SME aj Umberto Eco). Avšak vo všetkých kultúrach, ľudských spoločenstvách, v ktorých sa ľudia primárne hlásia k monoteizmu je cudnosť mužov a žien, stránenie sa smilstva, hriechu, jedným z pilierov medziľudských vzťahov. Výnimkou preto nie je ani islam. Šatka, ako jeden z atribútov „ochrany“ cudnosti ženy resp. manželského stavu, sa však objavuje aj v prípade slovenských krojov. Sekularizáciou a nástup tzv. sexuálnej revolúcie sa však postupne vytrácala z bežného odievania žien aj v tradičných spoločenstvách kresťanskej čiastočne i židovskej kultúry. Napriek snahám žien o rovnoprávnosť s mužmi vo všetkých aspektoch života sa „odložením“ šatky stal opak. Ženy sú vnímané ako objekt túžob „po hriechu“ než rovnoprávny partner.
Dobrovoľné zahaľovanie v islame tak podčiarkuje snahu žien získať úctu a rešpekt mužov a postavenie v spoločnosti aké im tradične prináleží. "Pre väčšinu z nás nie je šatka len kusom látky. Je to výraz oddanosti a lásky k Bohu, viera, že Boh chce pre nás to najlepšie. Nenosíme ich pre manželov, otcov, ale z vnútorného presvedčenia, pretože krása je ako vzácny drahokam, ktorý sa neukazuje každému. Svojím odevom hovoríme, že chceme byť vážené a rešpektované nie pre svoju krásu, ale pre inteligenciu a schopnosti. Nechceme byť predmetom sexuálnych predstáv a nechceme byť obťažované." (Jana al-Oukla)
