1.Súlad rastlín a ľudského tela
Táto téma by stačila na hrubú knihu, uvediem len niekoľko postrehov.
V súčasnosti čoraz viac sympatií vzbudzuje fytoterapia, liečenie pomocou liečivých rastlín. V našej rodine sa teší veľkej úcte. Je známe, že palina bezpečne napraví narušené trávenie, lipový kvet je výborný prostriedok na potenie. Manželka pomocou lipového čaju za dva dni skrotí chrípku, s ktorou sa ja - čo sa neviem potiť - trápim dva týždne - napriek používaniu antibiotík. Niektorí moji rovesníci už roky úspešne predchádzajú vážnejším problémom s prostatou vďaka vŕbovke malokvetej. Takto sú ušetrení trápností od problémov s močením po inkontinenciu. Sú tu aj šarlatáni, ale skúsení bylinkári, ako známy český kňaz páter Ferda alebo maďarský Jóska atya (obaja zosnulí) vyliečili vážne choroby pomocou bylinných čajov.
Tu sa prejavujú šokujúce vlastnosti rastlinného sveta. Ako "vie" vŕbovka malokvetá, čo muž potrebuje pre správne fungovanie prostaty? Ako "prišiel na to" gin - seng, ako má posilňovať imunitný systém a zvyšovať fyzickú a psychickú vitalitu? Ako je to možné, že takmer na každú poruchu ľudského organizmu existuje liečivá rastlina, ktorá často je základom oficiálnych liekov? Vyzerá to tak, akoby nejaký geniálny designer bol predvídal možné poruchy ľudského organizmu a pre každú poruchu naprogramoval nejakú rastlinu (množinu rastlín) tak, aby produkovala účinné látky na prevenciu alebo terapiu. Poslednú vetu treba čítať veľmi pozorne, záleží na každom slove. Zámerne ostávam na úrovní konštatovania faktov a závery nechávam na čitateľov. Tvrdím len toľko: rastliny sa správajú tak, akoby ich navrhol nadľudsky inteligentný designer.
Ale poďme ďalej, ako "vie" špaldová pšenica (Triticum spaltum), aká je optimálna zostava esenciálnych aminokyselín pre človeka? A ako "dokázala" svojím zložením takmer dokonale sa prispôsobiť ľudskému organizmu? Mohli by sme takto pokračovať s cibuľou a cesnakom ako prírodnými antibiotikami, so zlatobyľom ako diuretikom.
Naozaj, zladenosť rastlín s ľudským organizmom nás udivuje a citlivých ľudí privádza do úžasu.
2. Možnosť pochopiť druhého človeka
Naučili ste sa už cudzej reči? A pamätáte sa, aká to bola drina? Aj pre dospelého a inteligentného človeka, s jeho pevnou vôľou, za pomoci vysokoškolsky vzdelaných učiteľov a pomocou sofistikovaných metód učenia!
Predstavte si, túto náročnú úlohu hravo zvládne malé dieťa. Vo svojom "hardvéri" má očividne zabudované účinné algoritmy učenia.
Už pochopiť reč, pochopiť slová je náročný a zložitý proces, ešte ťažšie je pochopiť druhého človeka. Vezmime jednoduchý príklad. Keď poviem voda, myslíte, že všetci budú rozumieť, čo chcem povedať? Kdeže, veď slovo voda pre konkrétneho človeka môže mať tisíc významov podľa toho, aké skúsenosti a zážitky evokuje. Voda je čosi úplne iné pre básnika ako pre vodohospodára alebo pre meteorológa. Voda, ktorú máme v topánkach, znamená pre nás čosi iné, ako pohár studenej vody, ktorú nám podajú v horúci letný deň. Voda môže byť rieka, v ktorej som sa topil, ale aj voda, ktorá vo forme infúzie stiekla do mojich žíl a zachránila mi život, ohrozený dehydratáciou tela.
Keď je to s chápaním obyčajného H2O takto, čo potom s chápaním náročných pojmov a skutočností, ako zmysel života, atómová energia, sex, politika, a pravda?
A napriek tomu existuje zázrak pochopenia druhého človeka! Ale je to niečo náročné, možno náročnejšie ako vyliečiť chorého alebo vynosiť dieťa. Vyžaduje to niečo veľmi ťažké: dať do zátvorky vlastné myšlienky a názory, úprimne sa zaujímať o myšlienky a city druhého, pýtať sa a sústredene počúvať. Sú ľudia, ktorí sa to do smrti nenaučia. Ale nie je to nemožné. Keď sa zhovárame o vode a nevieme sa dohodnúť, treba sa druhého pýtať, čo zažil s vodou. A potom počúvať. Je tu ťažkosť, že svoje individuálne zážitky často zovšeobecňujeme a formulujeme ako všeobecné závery. Prejavuje sa to napr. v našich názoroch na politiku. Ak jeden tvrdí, že politika je špinavosť a druhý ju považuje za cestu k povzneseniu národa, treba sa spýtať, čo zažili s politikou a politikmi, čo im prináša politika alebo ako im ublížila.
Je náročné pochopiť druhého človeka, ale ak sa to naučíme, odhalia sa nám neznáme svety, hlboké priepasti, ale aj netušené výšky a krásy. Pochopiť druhého človeka, je jeden z divov sveta.
3. Schopnosť milovať
Mám na mysli podivuhodnú schopnosť človeka stotožniť sa s potrebami a záujmami druhého; nestarať sa len o svoje záujmy, ale aj o záujmy a potreby druhého človeka.
Namiesto múdrych úvah pokúsim sa priblížiť pomocou príbehov to, čo chcem povedať.
Pred rokmi som pozeral na niektorej nemeckej TV stanici besedu so západonemeckou prostitútkou. Moderátor ju nazval "podnikateľkou s láskou". Energicky protestovala: "To som si nikdy nenamýšľala. Ponúkam rozkoš, nie lásku. Láska, to je niečo iné. Keď žena je zničená horúčkou, keď je taká slabá, že sa sotva vie pohnúť, a muž jej dá studený obklad a prinesie pohár vody - to by som nazvala láskou."
Od tejto prostitútky som sa naučil niečo dôležité. Ak vidím mladú dvojicu vášnivo sa bozkávať a obchytkávať v autobuse, dávam si otázku, či táto veľká láska prežije jednu sezónu.
Deväťročný Fiko, o ktorom som písal v niektorých blogoch, asi pred mesiacom si zlomil ruku. Ešte ju má v sadre. Utekal niekam, chcel niečo doniesť bračekovi, ale sa pošmykol na štrku, ktorý na jednom mieste bol rozsypaný a tak nešťastne padol, že si zlomil ruku. Po ošetrení na pohotovosti mal len jednu starosť: aby rodičia odpratali štrk na mieste úrazu - mohol by prísť k úrazu aj niekto iný.
Fiko sa už zaujíma o to, čo potrebujú iní a pred čím ich treba chrániť. Niekde sa to musel naučiť - má láskavých rodičov a dobrých učiteľov.
Bolo to pred rokmi. V malom okruhu môjho zamestnania a priateľov bol som pomerne úspešný muž, mal som peknú rodinku, na ústave si ma vážili, mali sme auto a drevenicu, moji známi ma považovali za dobrého človeka. Už sa nepamätám, čo bolo bezprostredným podnetom, ale začala ma trápiť myšlienka: som dobrý človek, alebo len egoista so záujmami, ktoré moje okolie považuje za pozitívne? Platil som za dobrého odborníka, staral som sa o svoju rodinu, mnohí považovali moje publikácie a prednášky za obohatenie - ale raz som si uvedomil, že som robil len veci, ktoré ma bavili, ktoré mi robili radosť. Čo ma nebavilo, z toho som sa snažil vyzuť. Rád som poslúžil sympatickým a dobrým ľuďom, ale problematickým som sa vyhýbal. Čo som teda: dobrý človek, alebo ušľachtilý egoista?
Od tej doby sa vo mne niečo zmenilo. Učím sa zaujímať sa aj o pochybných ľudí, poslúžiť im, ak treba - ale byť kritický a nerobiť to, čo chcú, ale to, čo potrebujú. Napríklad, roky sa staráme o Rómku, ktorá vyrástla v detskom domove, už x - krát sme jej my alebo iní ľudia pomohli k zamestnaniu a k bytu, ale vždy si to pokazila a opäť prišla s prosíkom. Vieme, že vlastne nemôže za to, že je taká, aká je a sotva bude iná. Sú aj pomerne dobré domovy, najmä v poslednú dobu, ale ju v detskom domove nenaučili žiť.
Učím sa pomáhať takým, od ktorých nemôžem očakávať protislužbu, aj tým, ktorí si to nezaslúžia. Snažím sa robiť obyčajné veci, ktoré pomôžu niekomu, ale neprinesú peniaze ani slávu. Ale dávajú tiché šťastie, ktoré egoisti, ani ušľachtilí egoisti nepoznajú.
Učím sa, mám dobrú učiteľku. Moju ženu.
