Radičová si priznala chybu, ospravedlnila sa, a tým by sa to malo skončiť. Ak ju za to niektorí demonštratívne odsudzujú, je to chyba morálneho úsudku, nedostatok schopnosti rozlišovať, alebo je za tým politický zámer.
Pravda, keď predsedníčka mandátového a imunitného výboru pani Zmajkovičová upozornila na túto príhodu, neurobila chybu, a neurobili chybu ani novinári, že o tom píšu.
Vážnou chybou by však bolo, keby ju kompetentný výbor vyzval, aby sa vzdala poslaneckého mandátu.
Domnievam sa, že slovenskí politici, ktorí tak dôsledne vedia rozlišovať medzi podstatným a nepodstatným porušením zákona, mali by sa Radičovej zastať. Urobila za Rosovú a v jej mene to, čo by bola urobila Rosová, keby mala u seba hlasovaciu kartu. Nechcela nikomu škodiť ani nikoho nepoškodila. Keby ju napriek tomu kompetentný parlamentný výbor vyzval, aby sa sama vzdala mandátu, nebolo by to v súlade s posudzovaním iných, neporovnateľne vážnejších a finančne zaujímavých prípadov porušenia zákona, bolo by to využitím (alebo zneužitím?) príležitosti legálne odstaviť známu opozičnú političku.
Radičová prehlásila, že sa vzdá mandátu, ak ju vyzve kompetentný orgán, a to bola možno jej druhá chyba. Nie je však nič stratené, k tzv. asertívnym právam (o ktorých ako sociologička určite vie) patrí, že človek má právo zmeniť svoje rozhodnutie alebo názor. Možno pani Radičová v prípade potreby využije svoje asertívne právo a nevzdá sa mandátu.
