Tak, ako aj dnes, po 40- dňovom pôste kresťania začali slávenie veľkonočných sviatkov. V obradoch sa spájali prvky z predkresťanského obdobia s prvkami kresťanskými. Tie súviseli najmä s pripomínaním si smrti a zmŕtvychvsatania Ježiša Krista. Na Zelený štvrtok sa zaväzovali zvony na znak smútku a až do Bielej soboty sa miesto nich počas svätých omší používali rapkáče. Pre hospodárov bol tento deň priaznivý na sadenie. Gazdinky varili väčšinou zeleninu, a to najmä zelenú, prípadne rezance. Na Veľký piatok podobne ako aj dnes platil prísny pôst a tiež zákaz akéhokoľvek rušenia zeme, teda sa nesmelo kopať ani sadiť. Veriaci si v chrámoch pripomínali ukrižovanie Ježiša, počas bohoslužieb sa čítali alebo spievali pašie a tiež sa uctieval kríž. Biela sobota patrila v Batizovciach pastierom, ktorí obchádzali rodinné domy, v ktorých vyberali obradové koláče, tzv. kuchny, od každého kusa statku jeden. K tomuto dňu sa tiež viaže obradové umývanie v potoku, kedy voda mala vziať všetky choroby a nedostatky krásy, napríklad pehy, vyrážky a škvrny. Rímskokatolícki veriaci mohli počas celého dňa navštíviť Boží hrob v chráme a uctiť si zosnulého Ježiša. Na Vigíliu v Bielu sobotu začali znovu zvoniť zvony na znak radosti a oslavy zmŕtvychvstalého Krista. Kňaz počas omše posvätil veľkú sviecu – Paškal, ktorá sa používa aj dnes pri krstoch či veľkých slávnostiach. Z nej si postupne pripálili svetlo aj ostatní veriaci, na znak prijatia Krista ako svetla života. V oslave Ježiša sa pokračovalo slávnostnou svätou omšou na Veľkonočnú nedeľu. Prikázaným sviatkom bol aj Veľkonočný pondelok. Ten bol významný tiež veľkonočnou oblievačkou. Chlapci chodili po dedine a kúpali dievčatá studenou vodou, často priamo v miestnom potoku. Tento zvyk u nás pretrval dodnes. Kedysi bolo pre mládenca najkrajším darom vlastnoručne vyškrabané veľkonočné vajíčko, ktoré bolo tiež znakom lásky. Dnes už chlapci oblievajú dievčatá najmä pre peniaze, aj keď tradícia zdobenia kraslíc sa zachovala do dnešných dní. Tradičné batizovské kraslice boli zafarbené tušom čiernej farby, neskôr aj tmavomodrej, zelenej či bordovej s motívom srdca, v ktorom bol vpísaný zamilovaný veršík. Aj dnes žijú v našej obci ľudia, ktorý sa tejto technike zdobenia kraslíc venujú či už pre radosť alebo profesionálne a zapájajú sa do každoročnej súťaže Gúľaj sa vajíčko. Mnohé z týchto tradícií sa pomocou kultúrnych akcií podarilo zachovať a tak priblížiť mladej generácii. Pre kresťanov však Veľká noc bola a stále je najmä zavŕšením Ježišovho vykupiteľského diela.
