Fešák z Lozorna asi zmenil prácu. Už tretí deň namiesto na Legionárskej vystupoval na Nivách a išiel mojím smerom. Minimálne po biznis centrá. Keď som ho predvčerom videla, skoro som odpadla. Fešné nohavice, košeľa, sako, no na zjedenie bol. A ešte si aj vlasy opäť skrátil. Včera už mal hnedý kabát. Aspoň myslím, že to bol kabát... Vyzeral ako kožený. Veľmi elegantné, odolať mu musí byť veľmi ťažké.
Vstávať ráno o piatej veru nieje žiadna sranda. Hlavne vytiahnuť brata z postele dá zabrať. Stojí ma to kilá nervov aby nezmeškal, hlavne keď mi vyparatí takú vec ako dnes. Ledva ledva stihol ten autobus. No dobre, o desať minút by mu šiel ďalší, ale princíp je princíp. Asi mu skrátim večierku. Alebo sa mu tým začnem vyhrážať, nepotrebujem si totiž uhnať žalúdočné vredy len kvôli tomu, že niekomu sa chce spať. Nech to robí ako ja... Prešuchcem sa do autobusu a spím ďalej. A to chodím na autobus buď o siedmej, alebo o deviatej. Aj keď o deviatej už nespávam. Občas.
Niečo sa blíži. Cítim to. Neviem síce čo, ani či je to dobré alebo zlé, ale niečo je vo vzduchu. Horšie sa mi dýcha, chytá ma nervozita, aj keď nemá prečo. Ťažšie sa mi usmieva na ľudí, ktorí si to zaslúžia. Už aj môj kolega si to všimol. Stále dobiedza, že čo mi je. A čo mu mám povedať? Že netuším? Vlastne mi ani nič nie je. Len trochu paniky. Mala by som sa dobre zamyslieť nad svojím životom. Alebo nie? Neviem. A možno je to len "postconová" depresia.
V práci sme v minulosti organizovali štvrtkovice. Každý štvrtok sme sa zobrali a šli do krčmy rozoberať všetko možné. No viete ako to chodí. Ľudia prichádzajú a odchádzajú a tak aj nám sa stalo, že odišli tí, ktorí to celé väčšinou organizovali. Ja som sa o to pokúšala zopár krát na začiatku, ale zrejme nie som dosť lákavá persóna na zvolávanie do krčmy. A tak už štvrtkovice nemáme. Chýbajú mi. Aj keď sa tu ľudia občas vyhrážajú, že obnovíme tradíciu, neverím tomu. Časy sa menia a ja som len zvedavá, ako to celé dopadne. Navyše mi koncom mesiaca odchádza kolegyňa, ktorá robila na mojom oddelení. Veľká škoda, naozaj veľká. Po všetkých tých pokusoch to bola prvá, ktorú to naozaj bavilo a bola nesmierne šikovná. Teda ešte stále je. Len v nasledujúcom mesiaci už bude šikovná niekde inde.
