Špičky tenisiek sa dotýkajú zeme a borovicového ihličia. Stúpil som na ostrý špic kameňa. Bolí ma noha, ale zároveň ma bolesť vzpružila. Akési mravenčenie vystúpilo po chrbte až do zátylka. Bežím, tak by som mohol bežať. Tak si to predstavujem. Zatiaľ čo teraz opar z rozmliaždených dážďoviek a rozmočeného asfaltu mi stúpa do nosa a moje ruky napodobňujú mávanie krídel. Dva kroky nad zemou a hlavy otočené do hora pod mojimi krídlami. Očí vypúlené, vidím sa v nich, otáčavé, ako ložiská v stroji, ktorý klepoce dobre namastený, rajská hudba zmysluplnosti. Hej, mám ja tu dobrú hudbu, čo ma povznáša, sem sa simsalabim kúzelník, vyčaruj mi ešte pieseň o baletke, ako sa ukláňa po pekne predvedenej piruete. Spievaj, a ja si budem lietať, ako dobre pomazaný, zatiaľ čo obecenstvo bude tlieskať. Aj ty tlieskaj, nech si trochu poletím.
