Mladomanžel pomaly a zajakavo: Neskrachoval, iba ho kúpila nejaká iná spoločnosť...
Mladomanželka: Aj tak je to jedno, pôjdeme nejakou inou.
Mladomanžel: Sme polozbalení polorozbalení.
Starý mládenec: To je strašné.
Mladomanželka: Knihy máme naukladané v krabiciach do komínov, lebo nevieme kedy sa budeme musieť znova sťahovať.
Starý mládenec: Sme stratená generácia, nás ta zmena najviac postihla.
Mladomanžel: Minule, keď sme zháňali byt na prenájom...
Mladomanželka: Taká celkom sympatická pani nám dve hodiny rozprávala o výhľade z bytu na hrad a na rameno Dunaja s labuťami.
Mladomanžel: A pritom je to obyčajná smradľavá stoka, veď to poznáš v Petržalke.
Starý mládenec: To je neskutočné.
Mladomanželka: No a nakoniec, keď mi povedala sumu, išli sme do najbližšej putiky na dve deci vína, aby som neodpadla. Ešte sa zo mňa stane alkoholička.
Starý mládenec: Aj tak ste na tom lepšie..., ja som stále na ubytovni.
Mladomanžel má červené oči a nič nehovorí.
Mladomanželka: Len by som nechcela zomrieť na staré kolená medzi tými krabicami. Z toho mám naozaj strach.
Starý mládenec: Za tridsať rokov, hádam niečo ušetríte?
Mladomanžel: Úroky...
Mladomanželka: Vyrátali sme, že sa to neoplatí.
Starý mládenec: A deti, už definitívne...?
Mladomanželka odpila z piva a na chvíľu sa zamyslela: Môj manžel je pre mňa všetkým. Teším sa, keď sme večer spolu. Unavení prídeme domov, zavrieme sa do kuchyne a relaxujeme. Bože, a keby som si mala predstaviť okolo seba dve upišťané deti..., to teda, no zbohom.
Mladomanžel sklopil oči.
Mladomanželka sa postavila a išla barmanke povedať, aby stíšila hudbu.
Keď sa vrátila, napodobnila barmanku a fistulicky povedala: To sa nedá, o ôsmej začína diskotéka.
