Leopold Böttcher
Lýdia
Tá malá smutná Lýdia naozaj ožila, pomyslel som si, keď som nad ránom stál v hotelovej izbe pri okne bez závesov a hľadel na jej tvár.
Zoznam článkov blogera
Leopold Böttcher
Za bránou
Na cintoríne bolo počuť kosačku trávy, ale nikoho som nevidel, ani vôňa trávy ku mne nedoľahla, šiel som chodníkom a pozeral som na náhrobné kamene. Niektoré sú zhotovené s vysokou remeselnou zručnosťou, ich tvar, vytesané mená, roky narodenia a úmrtia vytvárajú dokonalý súlad. A naopak iné pôsobia odpudzujúco. Mojou kratochvíľou je slabikovanie slov, a kráčanie v ich rytme, nepárne mená preto často spôsobili, že som sa pri hrobe zastavil, ale nebol to jediný dôvod pre ktorý som dlhšie pozoroval ten ktorý náhrobok, zaujala ma napríklad drobná plastika ležiaceho dievčaťa, malo sotva šestnásť, keď ju pochovali alebo nezvyčajný dátum, napríklad 11. 2. 1922.
