Kávičku?
Nečakajúc na odpoveď sa otáča k malému zázraku, čo čaká na Nobelovu cenu. Rachotiaci mlynček drví čierne zrnká a ja si vyberám z chladničky mrazivé bublinky.
Za pár sekúnd sa predomnou objavuje voňajúca kávička s cukrom, mliečkom a keksíkom. Pridáva nehraný úsmev plný pochopenia.
Sadám si do pohodlnej stoličky a pijem. Organizmus pomaly reaguje. Pridávam bublinky a na chvíľku prestávam vnímať svet okolo seba.
Vynárajú sa mi spomienky na minulosť, keď som svoje rána začínal raňajkami na benzínke. Aj teraz mi príjemne dráždia nos a moje chuťové bunky čerstvo upečené koláčiky.
Nie teraz si nedám, stačí kávička a bublinky.
Konečne sa preberám k životu. Dáma za pultom s úsmevom prichádza a pýta sa, či pomohlo.
Môj široký úsmev je prvou odpoveďou.
Áno, ďakujem veľmi pekne. Pomohlo mi to veľmi. Som rád, že ste tu pre nás. Unavených šoférov.
Prajem Vám príjemnú službu.
