Chodiť za vyšetrovateľom nie je žiadna sranda.
Nie je to sranda preto, lebo obvinený násilník môže klamať.
A tak klame. Klame, až sa hory zelenajú.
Podáva úžasný „herecký výkon".
Mal by dostať „Oskara". Aspoň na 5 rokov natvrdo.
Spravodlivosť je vraj čisto biela a slepá.
Biela od strachu a poníženia. Slepá, lebo má oči plné sĺz.
Nesmeje sa, plače.
Bodaj by nie, keď pri vyšetrovaní polícia systematicky zlyháva.
Aj mne sa chce plakať, ale nemôžem.
Nevidel by som tú krvavo červenú a modrú, kričiacu zo zbitých tiel obetí.
Pohľad do zrkadla býva hrozivý.
Krvavá sa časom zmení na modrú, zelenú a žltú.
Farby časom vyblednú.
Nočné mory obetí však nie.
Nočnou morou pre násilníkov je, že systém bude fungovať.
Nočnou morou pre tento štát je, že mu ľudia prestanú veriť.
Koľko Hedvíg ešte Slovensko potrebuje, aby pochopilo, že nie je v čo veriť.
Hedviga už nie si sama ...
