Nebudem Vás už týrať svojimi ironickými poznámkami. Pôvodne som chcel asi tri týždne dozadu svoj voľný piatok stráviť miernym ulievaním sa a miesto toho šprtám do seba tri zákony. Nerobím to preto, že by som sa rozhodol vzdelávať sa. Donútil ma k tomu telefonát od mamy môjho dobrého kamaráta a kamarátky. Nie, nie som žiadny Don Bosco alebo Matka Tereza. Jednoducho ich mama je zlatá osoba, ktorá mi nespočítateľne veľa krát otvorila oči, vždy pomohla alebo poradila.
V ten povestný čierny štvrtok jej prišiel list aby vypratala byt. Celkom slušné prekvapko, čo poviete. Byť tak na jej mieste a niekto úplne neznámy mi pošle list, že nech vypadnem, lebo môj byt pôjde do dražby, tak veru neviem.
A tak teraz po prečítaní zákona o dobrovoľných dražbách, o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a OSP-čka (občiansky súdny poriadok) stále krútim hlavou a pýtam sa kto toto schválil.
Zákon 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov je podľa mňa pre väčšinu ľudí – vlastníkov bytov španielska dedina. Neviem nakoľko si poslanci uvedomujú, že tu máme zjednodušene povedané 4 kategórie občanov. Tí čo majú toľko, že keby im polovica zmizla asi by to nezbadali. Dôchodcovia, ktorí nemajú na zaplatenie neustále rastúceho nájomného a 2 rohlíky denne. Mladí, ktorí na kúpenie bytu nemajú a určite ani dlho mať nebudú. Tí šťastnejší, ktorí slušne zarábajú alebo im pomohli rodičia a byt si síce kúpili ale budú ho poriadne dlho (najskôr do dôchodku) splácať. Táto posledná mnou práve vykonštruovaná kategória určite nepatrí medzi väčšinu a to ani v Bratislave.
Ani jedna z týchto chudobnejších skupín určite nemá čas a väčšina ani vzdelanie študovať neustále pribúdajúce, na prečítanie nadržané právne normy.
http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/jaspiw_maxi_fr0.htm
Tu by bolo namieste mať alternatívu regulovaného nájomného ale to si naša kapitalistická spoločnosť na rozdiel od socialistickej Ameriky s regulovaným nájomných už od návratu vojakov z Vietnamu, nemôže dovoliť.
Ak tomu náhodou nerozumiete, tak sa to pokúsim vysvetliť na názornom príklade. Ústava SR čl. 55 ods.1 definuje základné princípy hospodárstva Slovenskej republiky ako sociálne a ekologicky orientovanú trhovú ekonomiku. Hm, ak som tomu dobre rozumel znamená to, že treba ošklbať sociálne slabších a poslať ich zvelaďovať náš úhorom ležiaci pôdny fond najlepšie do zemljanok. Tak ako v tom známom vtipe kde sa dohadovali američan, francúz a rus ako bývajú. Rus nakoniec zahlásil 3*2 t.j. tri metre od cesty a dva metre pod zemou. Takže čo robiť aby ste sa tam neocitli, prípadne pod mostom? Mimochodom v Bratislave máme nový most.
Za každú cenu sa zúčastňujte schôdzí vlastníkov. Z vlastnej skúsenosti s našimi schôdzami vlastníkov viem, že očakávať účasť od ľudí čo prišli k bytu za 20-30 tisíc na schôdzi je naivné. Napodiv tí, ktorí za svoj byt zaplatili od milióna vyššie na schôdze chodia. Aj tak nás zo 42 vlastníkov chodí na schôdzu 8-9. A ak si tak naivne ako ja ešte donedávna myslíte, že keď sa Vás stretne tak málo, nič nemôžete schváliť tak to ste na poriadnom omyle. Po hodinke od začiatku tých pár zúčastnených v pohode schváli aj vybudovanie pristávacej plochy na streche. Ak pod ňou bývate gratulujem získali ste “prvú cenu”. Je tu aj iná možnosť. Pošlú Váš byt do dražby, lebo práve dlžíte desaťtisíc. Ááá vy nemáte prácu, ste nezamestnaná(ý), mali ste veľké výdavky lebo ste boli v nemocnici. Zákon Vás neochráni. Prečo? Lebo ste sa nezúčastnili schôdze. V §14 hore uvedeného zákona (182/1993 Z.z.) sa píše, že prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru má právo obrátiť sa na súd. Ak nebudete hlasovať, máte problém.
P.S. A ako dopadla tá zlatá osôbka? Zatiaľ dobre, byt sme nevypratali, rýchlo sa poplatili dlžoby (tie pôvodné peniaze išli na lieky) a dražba sa nekoná. Ale na schôdze chodiť bude a svoju stoličku na sedenie si vždy donesie.
