Ak hovorím TMA tak myslím tú najtmavšiu TMU akú si vietepredstaviť.
Ruším rozhovor a voľnou rukou omackávam steny. NIČ !!.
Skúšam vľavo, vpravo, dole aj hore ... . Prepínam na infra mode a nič.
Otváram dvere, vybieham von a hľadám spínač na svetlo. Opäť NIČ.
Steny sú hladké skoro ako detská prdelka.
Úúúuuu krížim nohy a skúšam heslo „Budiš svetlo”
Nepomáha :((.
Nutkanie však už začína byť kritické a tak to riskujem a opäť vbieham dnu.
Pri poslednom záblesku svetla spoza zatvárajúcich dverí si všímam dvoch odvážlivcov, čo sa pokúšajú trafiť do pisoára.
Vrhajú na mňa široké vďačnosťou prekypujúce úsmevy. Moja nevyžiadaná aktivita im pomohla nenačúrať si do topánok.
Už len čakám ich otázku „Máme aj Vám „podržať ”:))) dvere ?”