Na nemenované bratislavké pracovisko som dofrčal aj s drobcom. Vymeniť jeho neplatný, zaplatný. V uličke už posedávalo pár odvážlivcov.
Nepravidelne sa posúvajúci rad, zvyšoval intenzitu môjhopozerania sa na hodinky. Dnes končia o 12 tej !! Dúfam, že to stihneme :(.
BUCH, ďalší.
BUCH, BUCH, ďalší.
BUCH, drobec si zakrýva ušká.
„Prečo tu ten ujo stále pobehuje a búcha dverami?" zvedavá otázka ostáva „zatiaľ" bez odpovede.
BUCH, konečne sme dnu, rodný list, občiansky a ... .
Neveriacky sledujeme zástup foteniachtivých :)).
Pani za biometrickým foťákom sa ešte snaží držať dekórum,ale komunikácia foťáku s počítačom je na bode nula. Prichádzajúci technikčaruje. Kde je technik, tam to žije a fotka sa objavuje. Technik odchádza.
Ďalšie cvak a fotka ......
Na monitore sa objavuje prvý riadok a „svetelnou rýchlosťou" asi bajt za sekundusa pridáva ďalší.
Technik už nieje !!!!!
Po chvíľočkeváhania sa pracovníčky rozhodujú a všetkých nás okamžite evakuujú na oddelenievodičských preukazov. Je to len o trojo dverí ďalej a pred nimi nikto.
Prosím rovno do kamery, úsmev prosím, klik, zzzzzzz,otáčanie monitora a otázočka môže byť ? Môže :)))). Super. Ďaľší :))
Za 2 minúty na chodbe nie je ani noha. Nedá mi to a tak sapýtam a urobíte mi ešte aj novývodičák?
Ak ho máte tu. Vodičák, kolok, s čislom mobilu putujú postole. Cvak, podpis, môže byť :)).
O týždeň Vám príde sms
Štátna kasa je po dnešku bohatšia o 450 v nových kolkoch ohviezdičkovaných a ja o novú skúsenosť.
Moja úcta a poďakovanie patrí dámam na pasovom a vodičákovom oddelení.
