
„Auúúú" skríkneod bolesti.
„Čo kričíš, veďti neubližujem" hovorím jej potichu.
Pozerám sa cezrameno, kto všetko to cez otvorené dvere počul.
Akože kto ??!napadá ma okamžite. Aká smiešna myšlienka. Sme v malom minibuse, a vďakahlasovej dispozícii kolegyne to „možno" nepočuli len ľudia vo vnútri hotelaHilton:))
Zapínam ten„prekliaty" bezpečnostný pás a oznamujem „hotovo už je dnu, môžemevyraziť."