Mam takú pýchu mojou vlasťou s príčinami. Predovšetkým, ta pýcha pochádza z tých starých čínskych kaňonov náboženstva. Hoci sa nedá hovoriť, že tie všetky knihy ešte majú pozitívny význam ku všetkému, ale väčšina poznámky, čo nám nechali starí čínski erudovaní ľudia, je bystrá trefná esencia z múdrosti, aj filozofia, ktorá sa dáva ľuďom svedomie v živote.
Tie vzácne poznámky sú tak, ako krásne mušle skryte v mori kníh, aj ako trblietajúce hviezdičky na nebi múdrosti. Ta žiarivá čínska kultúra, ktorá by mohla lámať jagavé lúče múdrosti, čo patrili starým čínskym filozofom pred niekoľkými tisíc rokmi, ma ešte poučenú skúsenosť až do dneska. Nielen v oblasti kultúry, stará Čína mala špeciálnu a výnimočnú slávu aj v oblasti stavieb, vedy a techniky, v oblasti vzdelania, aj v oblasti poľnohospodárstva a atd.
“Čína v minulosti a dnes” to je naozaj ťažká a veľká téma. Predstavte si, v tejto krajine s rozlohou 9,6 miliónov kilometrov štvorcových, čo sa skoro rovná Európe, koľko závažných veľkých zmien sa stalo počas tých 5000 rokov. V histórii počas pomerne dlhého času( asi 2000 rokov), Čína bola feudálna spoločnosť. Rôzne dynastie sa striedavali, jedna za jednou, Rozdielne národy sa dobýjali a potom dávali sa dohromady; Odlišné kultúry sa ovplyvnili a zároveň urobili krásne pestré plamienky. Tie všetky plamienky boli súčasťami čínskej starej kultúry.
Vybrala som si tri doby z čínskej feudálnej histórie ako náklady, aby som predstavila začiatok, vrchol a zánik čínskej feudálnej spoločnosti.
Prvá dynastia sa volala Čchin (pin-yin je Qin 秦). A prvým zvrchovaným cisárom dynastie Čchina bol Čchin Š-chuang. On bol veľmi zlý, ako bol Svätopluk na Slovensku. Ale jednak, ten urobil veľký prínos do čínskej kultúry a vzdelanosti.
Tchangska Riša ( 618-907) bola vrcholom feudálnej spoločnosti Číny. Cisár Li Š-min patril k najlepším a najmocnejším panovníkom v celých čínskych dejinách. Od jeho vlády začínal zlatý vek čínskej kultúry.
Posledná dynastia sa volala Čching (pin –yin je Qing 清). Dvaja cisári z najmocnejších čínskych panovníkov boli Kchang-Si (vládol 61 rokov) a jeho vnuk Čchien-long (vládol 60 rokov).
Čína zažila závažné zmeny v dlhej histórii. Naozaj nedokážem to všetko vypísať jasne nejakými vetami. Ale čo by som chcela najmä povedať, že Číňania uchopovali jeden názor dávno na veky. Samozrejme, môžeme to teraz chápať, že starí Číňania boli veľmi obmedzení, lebo vtedy mali málo poznatkov o svete, i o prírode, a tak, že najmä ti panovníci mali taký hlúpy názor, že Čína bola centrom sveta, a ostatne len boli barbarské krajiny. V Tchangskej ríše, veľmi veľa zahraničných vyslancov prišli do hlavného mesta vtedy, ktoré sa volalo Čchang-An, čo je dnešný Xi-An. To staré mesto bolo vtedy duchovné a mocné centrum štátu. Čínski cisári si mysleli, že oni mali najsilnejšiu moc na svete.
Čínski cisári bývali v mene Synov Boha, a tak poskytli zahraničným vyslancom aj delegáciám výborné pohostinnosti, ale v ich mysli oni stali na najvyššom mieste. Ale sa musím priznať, že práve kvôli tomu názoru, koniec čínskej feudálnej spoločnosti sa pomaličky blížil. V Čchingskej ríše, okrem tých dvoch vynikajúcich cisárov, ostatní cisári nemali žiaden skutok. Snažili sa splniť svoje prepychové požiadavky, ani zriedka nevenovali pozornosti k vývoji hospodárstva, ani k životnej úrovni ľudí. Zaslúžili si to, že konečný zánik prišiel...
Čínsky národ začínal zažiť najhoršie ponižovanie a najtmavší čas. Od konca 19. storočia až do 20. storočia, európski lúpežníci a zlodeji vtrhli do Číny a začali čínskym ľuďom najhorší a bolestivší útok. Oni pochádzali z Anglicka, Francúzka, Nemecka, Talianska, Španielska, Belgicka, Holandska aj USA. Nechcem o tej histórii veľa opísať, lebo všetky údaje sa dajú nájsť v historických knihách. Dozvedela som sa avšak tu pravdu, že krajina bude to veľa schytať, ak zaostáva vo vývoji; naozaj si ju neľútostné doberali ostatne štáty za jej hlúposť a slabosť. Aj sa to som dozvedela z histórie, ze musíme ekonomicky i politicky vyvinúť silne a rázne, aby sme sa mali dosť sily seba chrániť.
V 20. storočí, Čína tiež bola hlavné bojisko druhej svetovej vojny---bojovali sme proti Japoncom. O tejto vojne ja mam veľa myšlienok. Japonsko je taká krajina, ktorá sa nachádza v ostrove. Ma nedostatok prírodného bohatstva. Japonci vtrhli do Číny od roku 1937. Odvtedy sa začínala najhoršia mora, ktorá potrvala 8 rokov.
Japonskí vojaci nám urobili strašne veľa zlých vecí. Keď si spomínam na to, koľko našich krajanov zomrelo kvôli Japoncom, kvôli tej špinavej vojne, stále mam slzy v očiach.
Moja milá vlasť v minulosti zažila svoju veľkú slávu, ale aj veľakrát závažné nešťastie, bolesti a trápenie, ako najlepšie vedela. V novom storočí, Čína už má úplný nový pohľad, naopak ako bola pred sto rokmi. Nová Čína sa ukazuje na politickej scéne sveta, ako jedná veľká nezávislá krajina. Čína dobre vie, čo sú svoje zodpovednosti. Tu však to je potrebne poukázať, že síce viem, že čínska kultúra sa zaslúži našu veľkú pýchu, ale rozum nám povie, že tam existujú aj iné iskrivé kultúry na svete. Ony si tiež zaslúžia pohľadať, študovať, vyskúšať aj veľa rešpektovať i chápať.
Čínska brána sa celému svetu otvárajú. očakávam jej krajšiu budúcnosti, a veľmi tužím, aby moja domovina, ta stará prekrásna krajina, bude mat lepší a rýchlejší rozvoj na zajtrajší deň. Život človeka je naozaj veľmi krátke, ako sa podajúca hviezdička prelieta vo vesmíre. No tak zodpovedné mládeže Číny musia urobiť niečo príma pre svoju Čínu!
