Viktória prvýkrát v bielych šatách na svadbe
V roku 1840 sa vydala kráľovná Viktória Veľkej Británie (Alexandrina Victoria，1819-1901), vtedy bola oblečená v nádherných bielých šatách z vzácneho čínskeho Jin hodvábu. Tieto šaty mali dlhú 18 inchovú vlečku.Kráľvná nosila aj biely závoj na hlave, od hlavy po nohách celé šaty boli biele, ktoré tak nadchli všetkých. Pred svadbou kráľovnej Viktórie si obliekli všetci členovia z kráľovnej rodiny iba večerné šaty, na ktorých sú šité drahocenné kamene a diamondy,zlato a striebro s kožušinou, ktoré boli tradíčne na svadbu. Kráľonové biele rucho s úžasom obdivovali všetci, hneď sa ako móda rozšírilo, pomaly sa stával zvykom oblečenia pre nevesty na svadbe.
Biele rúcho na začiatku symbolizuje čisté vnútro a detskú nevinnosť , ale neskôr sa stál symbolom toho, že nevesta je svätá panna, vzácne dievča. Samozrejme, to už veľmi neplatí v dnešnej Európe. Po prvej svetovej vojne až do roku 1920, vtedy sa označne zmenilo miesto žien v spoločenosti, štýl svadobného rúcha sa tiež zmenil. Vznikla kratšia vlečka. V 1940tých rokoch kvôli druhej svetovej vojne sa rúcho nevesty zjednoduchšilo v štýloch. Veľa matiek uchovala svoje rúcho ako rodinný poklad, darovali svojim dcéram.
Roku 1951 v šatách iránskej kráľovnej už sú moderné prvky
Z ľava do prava: v rokoch 1850,1890,1900,1910,1940 svadby
Biele rucho...čínskeho pôvodu?
Vraj po navráte Marca Pola (1254-1324) začala Európa zaujímať o starú ázijskú krajinu Čínu. Ako bolo napísané v jeho knihe, Čína bola taká krajina, ktorej „cesty sú plné zlaza." Tajomný Východ bol plný záhad a nádeje a Čína je utopistická krajina. Cirkev poslal mnoho poslancov do Číny, keď sa vrátili do Európy, cisári ich brali za vzácnych poradcov o čínskej kultúre a tradícii. Hovorí sa, jeden cisár sa pýtal tých poslancov, ako ženy v Číne sa fintiť a strojiť, aby vyzerali krajšie. Nejaký poslanec si spomenul, že videl viackrát, keď boli muži obliekaní v čiernej farbe a ženy do bielych šiat. Tie pekné ženy obyčajne si obliekali pestré šaty, a v bielych boli ešte krajšie a jemnejšie. Vlastne on nevedel, že to je čínsky pohrob. Preto si ten myslel, že iba pri dôležitejšej príležitosti sa tak obliekali ľudia. Ženy sú najkrajšie v bielych šatách. Po tom cisárska rodinka v každej krajine začali použivať biely závoj. V roku 1499 francúzsky kráľ Louis XII le Père du Peuple(1462-1515) sa oženil s Anne de Bretagne(1477-1514). Snaď prvýkrát vznikol pojem „ závoj", čo teraz nevesta nosí na hlave. Práve oni vybrali čínsky biely hodváb, na ktorom dali šiť perly, diamondy a zlato. O tom je napísané v starých historických knihách v čínštine.
No, neviem už to priveriť, či je to pravda, že európske rúcho nevesty má nejaký pôvod z čínskeho oblečenia na pohrob. Ale to je naozaj, že nikdy v Číne nebol taký zvyk, že by nevesty nosili niečo biele. Biela farba je u nás symbol smútku, červená farba symbolizuje šťastie. Však to nemusíme brať vážne, ako sa to hovorí, že čínske jedlo bolo inšpiratom pre talianských kuchárov, keď vymysleli pizzu.
Osobne si myslím, aj keď je v kultúrach veľa rozdielov, v podstate ako ľudske bytosti sme rovnakí. Kedysi v Európe si ľudia tiež vážili nevinnosť dievčá. V Číne v feudálnom obodbí ľudia nosili takú myšlienku hlboko v hlave, že by v živote dievča patrilo jedinému chlapcovi až do konca života. Vtedy ženy neboli rovnocenné ako muži, preto muži to nemuseli dodržiavať . Aj dnes Číňania si nesmierne vážia, ak manžel je pre manželku prvý aj manželka je pre manžela prvá. Len...už bude len smutná reč, radšej už končím.
