Napríklad moja slovenská priateľka Marta veľmi rada je syr, bez syra si ani nevie predstaviť žiť. Raz dala čínskym študentom ochutnať jeden druh syra, ktorý si vôbec neviem zapamätať. S potešením čakala, ako im bude nesmierne chutiť a chcela ponúkať viac. Jeden chlapec z tých študentov sa volá Cyril, hneď odmietol ponuku, povedal pevným tónom NIE. Milá Marta sa predsa tak ľahko nevzdala, vravela mu „ Prosím, len si daj trochu, ochutnaj to, nežartuj, veď nezomrieš zo syra!" Vtedy som iba tak stála s úsmevom pri nej, v srdci som si povedala, joj Marta, toto neviem ti prezradiť, ako bude ten čínsky študent reagovať! No, ako som tušila, okamžite náš čínsky Cyril vypľúval syr jazykom, tváril sa tak, akoby niekto mu dal jed s čili. Pritom Cyril vravel ako džentlmen „ zlatá Marta, och, ďakujem za... za...zaaa ten syr, ale už som ti povedal, že zomriem zo syra!"
Európania radi jedia syr, a my z Číny zbožňujeme Tou fu. Myslím si, že Tou fu už nie je cudzí pojem pre Slovákov, je vyrobený zo sóje, hotový Toufu vyzerá ako biela kocka, mäkučká a jemne vonia. Toufu sám nie je slaný ani sladký, obsahuje všetky živiny zo sóje, je ideálne vegetariánske jedlo. Dobrí kuchári vedia využiť svoju fantáziu a chuť, odlišnými spôsobmi pripravujú jedlo z Toufu. Pre cudzincov, obzvlášť tých, ktorí pochádzajú z inej kultúry, je katastrofa zapamätať si názvy stoviek syrov. Napriek konkrétnym názvom, cudzinci hneď majú veľkú hlavu už len z názvov niektorých druhov syrov, napríklad kôrka, syr s modrou plesňou, mäkký syr, smotanový syr, polomäkký syr, polotvrdý syr, tvrdý syr...No, presne aj Toufu má veľa druhov. Osobne ja mám veľmi rada syr, teší ma, že syr mi úplne nahradil Toufu, čo mi vôbec nechýba. Jedni radi jedia syr a druhí Toufu, to je tak prirodzené. Môžeme to prirovnať k príkladu, že na svete ľudia majú rôzne náboženské viery. Aj viera je iba súkromná záležitosť, ale nie je dôvodom na vyvolávanie záhad alebo vojny, aby jedni prinútili druhých, aby verili v to isté ako oni. Nič nám nezabráni, aby všetci na svete dobre vychádzali medzi sebou a mali sa radi navzájom, nie je tak?
Bryndzové pirohy sú slovenské jedlo, veľmi mi však pripomínajú čínske „pirohy" JIAO ZI, ktoré vyzerajú rovnako ako pirohy, len plnka môže byť z hocičoho, napríklad zo zeleniny, z mäsa a zmesi zelenín, alebo z morských plodov. Môžeme povedať, že pirohy a Jiao zi sú niečo podobné alebo to isté, len majú iné názvy v rôznych krajinách. Ale niektoré jedlá predsa aj krásne prezradia povahu ľudí, ktorí ich dennodenne konzumujú. Na pizze vidíme ihneď všetko čo je na nej- šunku, syry, paradajkovú omáčku, šampióny, kukurice... Čínske placky majú ale plnky vnútri, nechajú ľudí sa prekvapiť, čo sa v nich skrýva. Niekedy sa toto porovnanie hodí aj pre ľudí: Európania sú otvorenejší, väčšinou radi ukazujú svoje skutočné názory a pocity, v základnej komunikácii sú pomerne úprimnejší, neskrývajú svoju priazeň alebo naopak. Číňania sú trochu plachší, na prvom stretnutí s cudzími radšej si držia určitý odstup, neveria ľuďom len tak podľa slov, ale si viac vážia správanie druhých ako ich rozprávanie. Niekedy radšej nechajú názory v srdci, až dovtedy, kým získajú pevnú dôveru v druhých, vtedy vypovedia svoje pocity. To vôbec neznamená, že Európania sú čestnejší a Číňania sú zavretí srdcom. Keby to bola pravda, tak všetky sklamania v láske, v práci by sa iba stávali v Číne, v Európe by nemali existovať krádeže, zrady, také spoločenské spory, v ktorých ide o vieru medzi ľuďmi. Len som chcela porovnávať charaktery a povahy ľudí ako jedlá.
Obľúbila som si európsky ovocný čaj, veľa slovenských priateľov sa čudovalo, že ja, Číňanka, ktorá pochádza z krajiny čaju, ale európsky čaj mi veľmi chutí. No, ich zvedavým očiam stále pokojne vravím: áno, naozaj mám rada váš ovocný čajík. Väčšina európskych čajov je vo vreckách, čiže sáčkový čaj. Ja som bola zvyknutá na čínsky sypaný čaj. Prekvapilo ma, že Európania len raz používajú šačkový čaj. Veď v mojej pamätí náš čaj sa dá piť celý deň. Skúsila som druhýkrát dať horúcu vodu do šálky, hneď som chápala, naozaj taký šáčkový čaj sa dá piť iba raz. Stratí všetku arómu a voda ostane bez chuti po čaji. Kvalitný čínsky zelený čaj však má takú vlastnosť: prvýkrát keď dáme horúcu vodu do šálky, farba vody sa len trošku zmení, ale už ihneď cítiť jemnú vôňu. Až druhý, tretíkrát sa farba vody zmení na zelenú. Ak je červený alebo kvetinový čaj, tak je trošku inak ako zelený čaj. Farba vody sa zmení veľmi rýchlo. Ale každý čínsky čaj má takú istú vlastnosť, že nestratí vôňu až po 5 alebo 6krát. Čím je lepší čajík, tým dlhšie má krásnu vôňu. Naozaj mi napadlo, že to je tak podobné ako druhy lásky, ktorú ľudia zažívajú s rôznym postojom. Prvý druh lásky je ako sačkový čajík, len raz vydáva všetku vašen a silu, avšak je slabá pred skúškou času a prekážok zo života. Tá láska, povedzme, že je plytká. Nemá z čoho pokračovať, lebo je postavená na pieskoch. Ako vychodiť jedno sáčko čaju tak ľahko zmenia ľudia aj svojho partnera. Ale existuje druhý druh lásky. Len málo ľudí ju má také šťastie ju zažívať, pomenovame ju ako životná láska, lebo trvá celý život dvoch zamilovaných ľudí, až do konca života sa majú radi srdcom aj duchom naplno. Tá láska je hlboká ako more, široká ako nebo, je bezhraničná a nekonečná. Presne ako ten dobrý čínsky čaj, s časom vydáva úžasnú vôňu ako lotus, ako vzácne víno. Tá životná láska bude oddane sprevádzať ľudí na veky vekov.
