Mám šťastie, že až doteraz môžem sprevádzať moje dve babičky životom. Ockova mamička už má 84 rokov, a mamičkina má 77 rokov. Pochádzajú z rôznych rodín. Dostali rozdielné vzdelanie, majú tiež úplne odlišné životné osudy. Ockova mamička pocestovala po celej Číne s deduškom, ktorý bol vyšší dôstojník v armáde. Druhá babka ako 15 ročná vlastenecká študentka išla do Pekingu z jej domova Hang Zhou s kamarátmi, jeden z nich sa neskôr stal mojím dedkom. Potom spolu študovali na univerzite. Každá mala svoje veľmi ťazké chvíle života. Ale tie ťažké skúšky života im nestvrdli srdiečka, sú vždy také milé a láskavé. U nich vždy sa cítim pohodlne a príjemne. Vyrástla som s rodičmi u mojich starých rodičov, tak asi milujem môjho deduška a babičku z ockovej strany viac a hlbšie.
Cez víkend chodievame k tým dvom starým rodičom. Večer v nedeľu vždy máme večeru u babičky a deduška z ockovej strany. 84 ročná babička je nízka a trochu tučná, vždy je veľmi veselá, láskavá a milá. Neviem odkedy, pri našej rozlúčke vždy dávam babičke aj deduškovi jedno veľké horúce objatie, spočiatku sa trošku prekvapili, ale potom už sa stále tešia na moje objatie pred odchodom. Moja babička má SIEMENS prístroj pre slabo počujúcich. Aj ked´ už má 84 rokov, správa sa ako malé dieťa, jej oči stále žiaria veselo, má krásny humor v sebe. V živote by som nikdy nezabudla jeden taký obraz, ked´ sme pomaličky odišli autom, vždy sa babička objavuje za oknom, viete si predstaviť, pod tmavomodrou oblohou, všade už je tma, ale svetlá z okien každého bytu pekne svietia, a len jediničká stará babička stojí za oknom a kýva nám rukou...Stále aj ja jej kývam svetlom z mobila v autičku, aby videla, že sa mi tak nechce odísť od nej a deduška... V Číne máme také staré príslovie, že milujeme a rešpektujeme ostatných starých ľudí ako svojich starých rodičov, chránime a máme radi ostatné deti ako svoje. Rešpektujem a tiež si vážim ostatných starších ľudi. Ked´ som bola v lete na Slovensku, stretla aj spoznala 7 stareniek. Sú všetky tak strašne milé a dobré. Ked´ sme išli mladí na výlet, babička tiež stala pred bránou a kývala nám na šťastnú cestu. Tak ma to dojalo, lebo cez slzičky akoby som videla moju babičku, hned´ som si všimla, že láska od babičiek je úplne taká istá vzácna a krásna všade na svete!
Tí, ktorí ešte majú starých rodičov, by mali cítiť najväčšie šťastie v srdiečku. Vážme si tie chvíľky, ktoré môžeme mať s nimi. Ved´ tie nádherné okamihy života sú neopakovateľné, niečo jediné v našom živote. Odmenili by sme sa im aj najúprimnejšou láskou ako jemnučký slnečný svit, priniesli by sme im do srdiečka teplučko aj takú istú lásku, aku nám dávajú každu chvíľku. Čítala som knižku v slovenčine OHŇOSTROJ PRE DEDUŠKA A BABIČKU. Je to nádherná kniha. Ako ten autor, rada by som darovala tento malý článok všetkým milým babičkám a deduškom na celom svete. Priala by som im veľa šťastia, zdravia a lásky celučičký život.
