Niekedy ma až desí, že sa niektorí režiséri podujmú natočiťpokračovanie filmu, ktorého už prvá časť vyvolávala ostýchavé, ale určité pohľadyrezignácie a dezilúzie o kvalite v pravom slova zmysle. Pravdou všakostáva, že filmové spracovania počítačových hier boli takmer vždy apokalypsoupokusu o dobrý film. Česť výnimkám. Trilógia Resident Evil a snímka SilentHill prekvapili aj moju zarytú filmovú dušičku. Ďakujem, páni Gans a Anderson,tieto filmy sa vám podarili. K ostatku, v ktorom možno objaviť snímkyako Doom či Alien versus Predator, dodám radšej iba lakonické „bez komentára“.
Žánrovo sa pohybujeme niekde medzi béčkovým až céčkovýmhororom. Na akademickej pôde by si však Alonein the Dark II vyslúžil akurát tak hanebné Fx. Neviem či režiséri Michael Roesch a Peter Schereer mali v úmysle natočiť niečo naozaj serióznestrašidelné, alebo si jedného krásneho dňa sadli pri pive a povedali si: „Počuj,vystrelme si z divákov.“ A tak zrejme angažovali hercov, ktorínevedia hrať. Napriek tomu, že sa pýšili účinkovaním Lanca Henriksena, bolo to „houbyplatné“. Zaplatili grafikov, ktorí sa asi ešte len učia čítaťalgebru. Zohnali strihačov, ktorí si momentálne robia kurz na Adobe Premiere. A to všetko potom ponúkli mne, divákovi,so širokým úsmevom na tvári a azda sa ešte tvárili, že to je dobré. Alenenechajte sa otráviť, vážne to nestojí za to.
Príbeh o zlej čarodejnici, ktorá vylieza von iba v nociako elektrizujúci poltergeist a ktorálikviduje jedného slabocha s brokovnicou za druhým, lebo si tí slabosi neuvedomujú,že to guľkami asi nepôjde, nenadchne ničím originálnym, azda iba originálnouneoriginalitou. Režisérsky zúfalý pokus o dramatizáciu na konci film maskoro rozplakal, a to som už videl všeličo. Kamera mi na mnohých miestach prišlataká suchá, až som mal občas chuť vlietnuť na scénu, zobrať kameramanovi kamerua dotočiť to celkom sám. Je toskrátka slepý výstrel do tmy. A odpoveť v prípade tohto filmu na otázku, či sabojím tmy, znie: Nie!
