Bude preto určite užitočné pozrieť sa práve z tohto pohľadu na problematiku energetických centier nášho tela – čiže takzvaných čakier. Je totiž veľmi zaujímavé, že v kresťanstve, konkrétne v Biblii a najmä v evanjeliách a ani v tom najzásadnejšom diele, podávajúcom ucelený výklad všetkých Zákonitostí vo stvorení a síce v diele „Vo Svetle Pravdy“ sa zmienka o čakrách nenachádza. Pritom ale zostáva faktom, že energetické body, nazývané čakry, v našom tele naozaj reálne existujú.
Ak ale zoberieme na zreteľ vyššie zmienenú skutočnosť, že v zásadných textoch, týkajúcich sa kresťanstva i v zásadnom diele, komplexným spôsobom pojednávajúcom o Pravde vo stvorení niet nijakých zmienok o čakrách, svedčí to o jednom, jedinom. A síce o tom, že z hľadiska pravého duchovného vývoja nemá nateraz toto poznanie pre náš vzostup nijaký reálny význam. Pravá cesta k Svetlu je totiž podmienená prirodzeným zachovávaním základných noriem, zhrnutých do Mojžišovho Desatora, do evanjelií a do slova Posolstva Grálu.
Ak sa teda človek v reálnom živote riadi týmito princípmi, spontánnym nenásilným a prirodzeným spôsobom sa harmonizujú, očisťujú a vyvíjajú i eneregetické centrá v jeho tele, nazývané východnými učeniami čakrami. Dochádza k tomu samočinne a prirodzene, bez toho, že by sme o tom museli niečo vedieť. A práve takáto cesta je z hľadiska zákonitostí v stvorení správna a chcená, pretože je úplne prirodzená a nenásilná.
Náuka o čakrách a o ich stimulácii k nám prišla z východných náboženstiev a býva automaticky spájaná s pojmom meditácia. Existuje množstvo meditačných techník, ktoré učia, ako sa koncentrovať na tieto energetické body, ako ich stimulovať a ovplyvňovať. Treba však čo najostrejšie zdôrazniť, že z hľadiska zdravého duševného a duchovného vývoja ide o niečo úplne neprirodzeného. Je to umelý zásah, ktorého cieľom je vstup do duševno – psychických zložiek našej osobnosti za účelom takzvaného urýchlenia duchovného vývoja, ktorý však v skutočnosti nemôže byť dosiahnutý žiadnou z meditačných techník, ale iba prostým, každodenným životom, podriadeným vôli Stvoriteľa.
Podobnými praktikami opantaný človek však získava klamlivý dojem, že duchovne rastie. Obzvlášť, ak sa na základe prepracovanej, ale neprirodzenej stimulácie energetických centier uvoľní vstup dotyčnej osoby do jemnejších úrovní bytia. Človeku sa tak otvoria brány, ktoré by mali zostať z hľadiska jeho terajšej duchovnej úrovne ešte zatvorené, čo mu musí nevyhnutne spôsobiť ďalekosiahle a doposiaľ nedocenené škody. Ak by totiž človek dospel k získaniu určitých schopností prirodzeným spôsobom, čiže životom podľa vôle Stvoriteľa, otvoril by sa mu samočinne vstup do jemnejších úrovní, bližších Svetlu, kde sa už netreba obávať negatívnych vplyvov, schopných privodiť poškodenie duševného tela.
Avšak neprirodzeným stimulovaním energetických centier, bez ohľadu na skutočnú duchovnú výšku osobnosti, sa človek úplne bez ochrany otvára vplyvom nízkych úrovní, čo môže a neraz i vedie k ťažkým poškodeniam psychiky dotyčného.
Na záver chcem preto zvlášť zdôrazniť, že iba to, čo je prirodzené, je aj zdravé a správne. Vo východných učeniach, ktoré k nám v súčasnosti prichádzajú je určite mnoho pozitívneho, dobrého a užitočného. Ale treba byť veľmi opatrným, pretože je tam i veľa ľuďmi vnesených falošných predstáv a skreslení, ktoré nemajú so skutočným duchovným vzostupom nič spoločného. Ba práve naopak, tieto praktiky a predstavy otvárajú nevedomky brány temnu a pod klamlivou ilúziou duchovného vzostupu mu vydávajú napospas vnútro dôverčivých ľudí.
L.L., sympatizant Slovenského občianskeho združenia pre posilňovanie mravov a ľudskosti
