Tradície, konzervativizmus, liberalizmus a my

"Konzervatívci" sa radi riadia zvyklosťami, hodnostami a tradíciami, ktoré sú už roky zaužívané. Paradoxne sú to práve kresťanské skupiny (či už cirkvi, strany, spolky a pod.) ktoré majú ku konzervativizmu blízko. Prečo paradox ? Kresťanstvo a konzervativizmus mu prídu ako dosť protichodné cesty.

Ježiš za svojho života (pokiaľ berime na zreteľ to čo je o ňom písané v Evanjeliách) bol prototypom človeka ktorý je všekto možné, len nie konzervatívny. Nevážil si tradičné autority - farizejov a zákonníkov (som to len ja kto vidí podobu s dnešnými predstaviteľmi cirkvi ?), odmietal tvrdohlavé (za každú cenu) dodržiavanie mnohých tradičných zvykov (nepracovať v sobotu, jesť iba s čistými rukami a pod.) Nepochybne bo ltŕňom v oku vtedajších konzervatívcov a ohrozoval tradičné konzervatívne hodnoty. Tak isto, ako mnohé z jeho učení ohrozuje dnešnú cirkev. Ale cirkev jeho učenie "zakonzervovala" a urobila z neho "tradíciu". Náboženstvo už nie je ani tak učením o svete a o vzťahu k bohu, ako skôr "tradíciou" na ktorú sme zvyknutí. "Veriaci" nehľadajú odpovede na otázky u boha, hľadajú ich v kostole. Prijímajú oficiálne učenie cirkvi, nie učenie Ježišove. Ľudia pri udávaní "vierovyznania" sa hlásia k cirkvám, nie k náboženstvu.

Veľká noc je tiež považovaná za "tradičný kresťanský sviatok". Veľká noc nie je originálny kresťanský sviatok. Je to prastarý pohanský sviatok plodnosti a prebúdzania nového života. Bola to taká "móda" (skôr však obyčajná vypočítavosť) cirkvi privlastniť si cudzie sviatky a napasovať na ne nejakú "svoju" udalosť, keď ich už nedokázala potlačiť. Tento pohanský zvyk sa u nás našťastie stále zachoval. Bohužiaľ však dnes je z neho viac komercia než tradícia.

Ja som v hĺbke duše veľmi konzervatívny človek. Mám rád tradície (pokiaľ mi ich nikto nenúti) a nepáči sa mi globalizácia a "multikulturalizmus" súčasného sveta. Som konzervatívny v hudbe, v oblečení, v knihách. Pri slove "moderný" mám husiu kožu a cítim občas znechutenie. Môj konzervativizmus ide omnoho ďalej, než svojho času "módna vlna" kresťanstva. Ale netrpím ilúziou že moje hodnoty, moje videnie sveta by malo platiť pre všetkých. Som aj liberál, lebo si nemyslím že mám právo riadiť život niekomu druhému. Nemyslím si že každá nová myšlienka je zlá iba preto, lebo nabúravá staré poriadky (otroctvo, právo žien voliť a pod.)
A opačne, tiež si nemyslím, že každá nová myšlienka je dobrá iba preto, lebo tie staré poriadky nabúrava.

Neviem koľko konzervatívcov si uvedomuje, že nimi vyznávané hodnoty boli občas veľmi revolučné a "novátorské". Boli... liberálne.

Človek potrebuje v živote istý konzervativizmus, pocit, že odniekiaľ pochádza, spojitosť s istými hodnotami a tradíciami. Tiež však potrebuje nové myšlineky, ktoré by ho niekde posúvali.

Keby sme nekonzervovali, nemali by sme nič. Keby sme konzervy však nkdy neprevetrali, ich obsah by zhnil.