Necelých sto kilometrov delí Košice od hraníc s Ukrajinou, kde sa odohráva medzinárodný ozbrojený konflikt vyvolaný Ruskou federáciou. Štyri mesiace od začiatku invázie, symbolicky na Svetový deň utečencov, vzniklo v Košiciach Integračné centrum Košického kraja. Liga za ľudské práva v ňom poskytuje bezplatnú právnu pomoc odídencom a pomáha im s integráciou. Do budúcna by chceli centrum otvoriť pre všetkých utečencov a cudzincov, ktorí hľadajú na Slovensku nový domov.
"Nie je to totiž iba o poskytnutí právnej pomoci alebo podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Integrácia sa týka všetkých oblastí života," hovorí v rozhovore koordinátor právnej pomoci Joachim Dušan Fraňo.
Integračné centrum Košického kraja poskytuje pomoc cudzincom a utečencom od júna 2022. Prečo vzniklo?
Integračné centrum Košického kraja vzniklo z iniciatívy právničky a bývalej riaditeľky Ligy za ľudské práva Barbory Meššovej a zástupcov Nadácie DEDO. Išlo o reakciu na príchod ľudí z Ukrajiny po začiatku vojny, ktorí potrebovali komplexný balík služieb v oblasti integrácie. Cieľom bolo zabezpečiť spoluprácu v rámci poskytovaných služieb pre odídencov, ktorí sa chcú usadiť a integrovať do spoločnosti. Centrum vzniklo ako komplex služieb v oblasti právnej pomoci, pracovného poradenstva, sociálnej pomoci, hľadania bývania a vzdelávania.
S čím pomáha Liga za ľudské práva?
Poskytujeme dlhodobú bezplatnú právnu pomoc cudzincom a právne sprevádzanie, aktuálne najmä utečencom z Ukrajiny, avšak sme otvorení všetkým cudzincom. Pomohli sme aj ľuďom z Nigérie, Azerbajdžanu, Sýrie alebo Líbye. Prevažujú však odídenci z Ukrajiny.
Aké množstvo ľudí za vami do centra prichádza? Aký je aktuálny trend?
Počet klientov stúpa. V súčasnosti (v čase nahrávania rozhovoru, pozn.) máme v databáze celého Integračného centra evidovaných vyše 800 klientov, klientov Ligy za ľudské práva máme evidovaných viac než 330. Klienti si informácie o nás vymieňajú aj medzi sebou. Zhruba tretina z nich by sa chcela vrátiť na Ukrajinu. Títo klienti riešia témy, ktoré ich aktuálne trápia. Ďalšia časť sa zaoberá otázkami, ktoré súvisia s presťahovaním sa do inej krajiny alebo integráciou. Buď sa im nepozdávala, alebo nepodarila. Tretia skupina, čo je približne polovica klientov, sa chce integrovať. Niekedy im stačí jednorazovo pomôcť, inokedy im chvíľu trvá, kým sa rozhodnú zapojiť do procesu integrácie.
Nie je to totiž iba o poskytnutí právnej pomoci alebo podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Integrácia sa týka všetkých oblastí života. Odídenec potrebuje ubytovanie, prácu, školu pre deti, zdravotné poistenie. Otázky bežného života považujeme na Slovensku za samozrejmé, ale pre odídencov z Ukrajiny to tak nie je. Je tu komplikovanejší systém, jazyková bariéra, aj ľudia sú iní. Dosah našej práce je však omnoho väčší. Do centra k nám príde jeden klient, ktorého evidujeme, ale za každým z nich sú deti, rodičia prípadne manžel, ktorý je doma. Počet klientov je tak v priemere trojnásobne vyšší. Dosah integrovaných osôb alebo tých, ktorým pomáhame s integráciou, je na úrovni 1200.
Pred časom ste sa zaoberali prípadom odídenkyne z Ukrajiny, od ktorej ubytovacie zariadenie neoprávnene vyberalo aj miestny poplatok. Ako ste jej pomohli?
Napísali sme jej kvalifikované podanie adresované ubytovaciemu zariadeniu, kde sme predostreli naše argumenty podložené právnymi predpismi. Následne jej zariadenie vrátilo neoprávnene vybratý právny poplatok. Išlo zhruba o 150 eur, čo možno pre niekoho nie je veľa, ale pre odídencov to môže byť živobytie na tri mesiace. Spočiatku to bolo náročnejšie, ale v posledných mesiacoch sa tešíme, že zmierlivým, takpovediac mediačným rozhovorom vyriešime viac než siahodlhými spormi.
Z právneho hľadiska si analyzoval inštitút bezodplatného ubytovania odídencov a svoje stanovisko publikoval v Justičnej revue. K čomu si dospel?
Pri všetkej úcte k právnickej a akademickej obci tvrdím, že sa k tejto téme doposiaľ na úrovni odborných publikácií nikto nevyjadril a žiadne stanovisko nezaujali ani súdy. Je pozitívom, že sa tým doposiaľ súdy nemuseli zaoberať napriek náznakom potenciálnych žalôb, no aj negatívom, pretože nemáme stabilizované "usmernenie". V článku som sa pokúsil popísať najvypuklejšie aplikačné problémy. Odvtedy pribudli ďalšie úskalia. Nie je v súlade so zákonom o azyle uzatvárať ďalšie zmluvy a vyžadovať peniaze za energie, nedoplatky za energie, prípadne vyžadovať ďalšie služby.
Zaznamenali sme pokusy o získavanie sexuálnych služieb alebo služieb v domácnosti, ktoré "prenajímatelia" vyžadovali od odídencov. Žiadať depozit je v súlade so zákonom, avšak je potrebné nájsť spravodlivú hranicu. Nedoplatky, depozity a ukončenie zmluvy sú častými problémami. Mal som česť byť členom úzkej skupiny odborníkov, ktorí sa venujú bývaniu na úrovni štátu, samosprávy a tretieho sektora, kde sme diskutovali o nastavení novej schémy bezodplatného ubytovania od nového roka a hľadali férové riešenie pre všetkých.
Aké ďalšie osobitné prípady sa vám aj s kolegyňou Vladyslavou Kryvoshei podarilo úspešne vyriešiť?
Zaoberali sme sa prípadom otca, občana Ukrajiny, ktorému manželka bránila v styku s ich spoločným dieťaťom. Na základe neodkladného opatrenia sa nám podarilo styk otca s dieťaťom obnoviť. Žiadne rozhodnutie súdu nezmení vzťah rodičov k dieťaťu ani k sebe navzájom, ale otec aj vďaka mojim radám začal chodiť na terapiu, zmenil sa, je pokojnejší, pristupuje k veciam inak a hľadá kompromisy. Tie si však vždy vyžadujú dve strany. Ako povedal Dr. Jűrgen Rudolph, nemecký emeritný sudca a zakladateľ Cochemského modelu: "Ak vyjde jeden z rodičov zo súdnej siene ako víťaz, dieťa prehralo."
Riešili sme tiež zrušenie dočasného útočiska, kde sa nám vďaka spolupráci s Migračným úradom MV SR podarilo v systémoch obnoviť dočasné útočisko, ktoré bolo omylom vymazané alebo došlo k technickej chybe. Úspešnými príkladmi integrácie sú dvaja odídenci, ktorí si založili živnosť a začali podnikať. Jeden z nich má kvetinárstvo, druhá má salón krásy. Dnes už zamestnávajú ďalších ľudí, čím sme dosiahli, že osoba pôvodne v zraniteľnej situácii zamestnáva iných ľudí a dáva prácu ďalším zraniteľným osobám. Najčastejšími problémami zostávajú práca načierno a na šedo, praktická nedostupnosť zdravotnej starostlivosti aj napriek právnym garanciám, problémy s ubytovaním a zdravotným poistením.
Ktoré ďalšie organizácie poskytujú pomoc v Integračnom centre?
Integračné centrum tvorí konzorcium deviatich organizácií. Liga za ľudské práva a Nadácia DEDO sú zakladajúce organizácie. Okrem nich tam na dennej báze poskytujú pomoc organizácie Mareena a Človek v ohrození. Na diaľku pomáhajú organizácie Dorka, Arcidiecézna charita Košice, Všetci pre rodinu, OÁZA – Nádej pre nový život a Liga za duševné zdravie.
Ako sa vám spolupracuje s miestnou samosprávou a ďalšími aktérmi?
Spolupráca s Košickým samosprávnym krajom je veľmi dobrá. Vďaka nim máme priestory a energie. Oceňujem, že sa otvára aj spolupráca s miestnou samosprávou. Mestské časti sú ochotnejšie riešiť situácie a neprihliadať bezpráviu. S mestom spolupracujeme v rámci možností a so štátom najmä cez našu centrálu v Bratislave. Spolupracujeme aj s tretím sektorom a medzinárodnými organizáciami ako Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), Detský fond OSN (UNICEF), Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), s ktorými máme taktiež nadštandardnú spoluprácu.
Je niečo, kde vidíš priestor na zlepšenie?
V medziľudských vzťahoch. Dušou spoločenstva je totiž láska. Ľudia by k sebe mohli byť lepší, menej agresívni a znovu otvoriť svoje dobré srdcia, aby nemuselo platiť to známe homo homini lupus (človek človeku vlkom). Dôležitý je úmysel. Ak by ľudia konali s dobrým úmyslom, mnohému by to pomohlo. Veselému je lepšie než smutnému alebo nahnevanému.
V Košickom kraji bolo k 24. septembru 2023 evidovaných 14 097 odídencov s platným dočasným útočiskom. Aká je situácia v Košiciach? Ako na odídencov reagujú miestni?
Vieme o približne troch až piatich tisícoch odídencov v Košiciach. Istá časť sa chce buď vrátiť na Ukrajinu, alebo odchádza do iných miest. Spočiatku bola v spoločnosti vysoká miera solidarity a záujmu o pomoc. Štát, samospráva aj spoločnosť sa postupne nastavujú na model integrácie a sledujú sa systémové ciele. Podľa môjho osobného názoru sme ako štát urobili chybu. Mali sme od začiatku klásť dôraz na integráciu, aby v systéme nezostali visieť ľudia, ktorí postupom času ustrnú a stratia motiváciu k integrácii alebo návratu na Ukrajinu. Čo sa týka nálady v spoločnosti, myslím si, že sme všetci vyčerpaní a je mimoriadne náročné žiť sto kilometrov od hraníc s krajinou, kde prebieha najväčší ozbrojený konflikt od konca druhej svetovej vojny. A čo sa týka reakcií miestnych, ja ako lokálpatriot môžem s hrdosťou povedať, že Košičania boli a sú vždy v prvom rade ľudskí. Ako právnik však musím dodať, že integrálnou súčasťou našich slobôd je aj sloboda prejavu, samozrejme limitovaná právami a slobodami iných, preto tak, ako v celej spoločnosti, má každý určitý názor a postoj.
Ovplyvní zmena v prístupe k integrácii aj fungovanie centra v Košiciach? Chystáte nejaké zmeny v najbližšom období?
Boli by sme radi, ak by Integračné centrum zostalo zachované. Sme tu preto, aby sme poskytovali najmä integračnú pomoc. Samozrejme, neodmietneme ani jednorazovú pomoc, ale naším primárnym cieľom sú asistenčné služby pri integrácii odídencov, utečencov a všetkých cudzincov. Radi by sme Integračné centrum Košického kraja pretavili do centra poskytujúceho služby pre všetkých cudzincov tak, ako je to v západných krajinách Európy.
V hlavnom meste malo mnoho ukrajinských rodín problém umiestniť deti do škôl. Obracajú sa na vás klienti aj v tejto veci?
V tejto oblasti robí najväčšiu prácu kolegyňa v Integračnom centre z Človeka v ohrození Miška Onofrejová, ktorá má spolu s jej predchodkyňami z organizácie Človek v ohrození veľkú zásluhu na umiestňovaní detí do škôl a škôlok. Liga za ľudské práva poskytuje právnu podporu a vyvíja advokačné aktivity pri umiestňovaní detí do škôlok. Tešíme sa, že ministerstvo školstva a UNHCR prišli s iniciatívou registrovať deti, ktoré sa nedostali do školy. Považujem to za veľký krok vpred.
Pomohlo by aj zosúladiť legislatívu, pretože aktuálny výklad zákona je taký, že deti odídencov nemusia plniť povinnú školskú dochádzku. Podľa nášho názoru by tieto deti mali plniť povinnú školskú dochádzku na Slovensku. Je to správne pre ich výchovu a integráciu. Žiada sa mi však dodať, že veľmi záslužnú prácu robí aj Nadia Juhásová z organizácie Mareena, ktorá sa venuje pomerne náročnému pracovnému poradenstvu, hľadaniu práce, príprave životopisov, organizácii pracovných workshopov a je zapojená vo vzdelávacích programoch Mareeny pre odídencov.
Súvisiaci článok
Na povinnú školskú dochádzku majú právo. Mnohé ukrajinské deti zostanú doma
Legislatíva existuje. Systém však nie je pripravený.
Právny tím Ligy za ľudské práva si posilnil minulý rok v júli. Aká je tvoja doterajšia skúsenosť?
Predtým som pôsobil 15 rokov v Spoločnosti priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, preto by ma veľmi potešilo, ak by treťosektoroví právnici prestali byť podceňovaní, lebo ten diapazón činností, ktorí zvládajú, je častokrát mimoriadne široký. Mám skúsenosť aj zo štátnej správy a komerčnej sféry, vrátane práce v advokátskej kancelárii. Keď som prichádzal do Ligy za ľudské práva, v uvítacom e-maile som písal o spoločnej misii na pomoc odídencom. S tým som sem prišiel a verím, že sa ju darí napĺňať, hoci úprimne verím, že táto misia nebude doživotná. Ako zvykneme hovoriť, bolo by fajn, ak by sme tu z týchto dôvodov nemuseli byť.
V ktorej oblasti právnej úpravy v prístupe k utečencom a cudzincom na Slovensku by si uvítal zmenu?
Mojou srdcovou témou je bývanie a pomoc obetiam trestných činov, ktorým sa venujem aj na akademickej úrovni. Avšak pri každodennej práci s ľuďmi vidíme, že najakútnejšou oblasťou, ktorá potrebuje zmenu, je oblasť zdravotnej starostlivosti (ZS). Zdravie je nenahraditeľné. Nevieme si ho kúpiť, darovať ani vypožičať. Oceňujem krok štátu rozšíriť rozsah bezplatnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých odídencov. Vážnym problémom však naďalej zostáva reálna a hmatateľná dostupnosť ZS a poskytovanie ZS osobám so zdravotným znevýhodnením, chronickými alebo závažnými chorobami.
Som presvedčený, že dostupné bývanie, dostupná zdravotná starostlivosť, riešenie potravinovej krízy a umelá inteligencia sú výzvami 21. storočia pre úplne celý svet a je len na nás všetkých, ako sa k ich riešeniu postavíme.
Štát má možnosť urobiť zmenu aj v prístupe k slovenským občanom. Aj tí totiž často nemajú dostupnú zdravotnú starostlivosť napriek tomu, že sú verejne zdravotne poistení v súlade s právnym poriadkom SR. Nejde len o osoby z prostredia generačne reprodukovanej chudoby, osoby z marginalizovaných rómskych komunít a sociálne slabšie osoby, ale aj o tzv. pracujúcu chudobu. O jednotlivcov a rodiny, ktoré nemajú na úhradu niektorých zdravotných výkonov, liekov a zdravotných pomôcok, a to aj napriek tomu, že pracujú, pretože ich príjem je na úrovni prežívania z ruky do úst. To vidíme tak u Slovákov, ako aj u odídencov. Ba dokonca skupinami ohrozenými nedostupnou ZS sú aj osoby zo strednej vrstvy s HIV alebo z LGBTI+ komunity.
Zdravotná starostlivosť by mala byť celosvetovo poskytovaná a hradená z prostriedkov štátnych rozpočtov, ale aj reálne, hmatateľne a každodenne dostupná, ako to hovorí aj sociálna náuka Cirkvi, keď hovorí o princípe spoločného dobra. Všetkým by nám malo ležať na srdci zdravie a skutočne dostupná zdravotná starostlivosť, ktorú vďaka technickým výdobytkom máme a môžeme mať naozaj na vysokej úrovni. Na realizáciu spoločného dobra nepochybne treba financie. Určite sa zhodneme, že ak všetci prispievame do štátneho rozpočtu, z ktorého sa majú hradiť všetky výdavky na zdravotnú starostlivosť, aby bola dostupná pre každého, musí byť v prvom rade štát dobrým hospodárom. Celý svet čelí mnohým výzvam. Som presvedčený, že dostupné bývanie, dostupná zdravotná starostlivosť, riešenie potravinovej krízy a umelá inteligencia sú výzvami 21. storočia pre úplne celý svet a je len na nás všetkých, ako sa k ich riešeniu postavíme. Či tieto výzvy budeme ignorovať, alebo navrhované riešenia problémov budeme nezmyselne odmietať, alebo sa zasadíme o ich riešenie. Lebo raz sa môže každému z nás stať, že sa ocitne na tej horšej strane.
Autor: Tomáš Kušnír
Kontaktné údaje Integračného centra Košického kraja nájdete na tomto odkaze.
