Zároveň hraničný prechod ktorým sme väčšinou prechádzali do Maďarska,keď sme mali cestu do nedaľekého Miskolca.
Uprostred horúceho leta som začala v novej práci. Doma, v „hladovej doline“. Netradične, ideme rozvíjať región. A popri tom ako som si plnila svoj dávny sen som stretla kráľovnú z Kráľa.
Vkročili sme do kancelárie a pred zrakom sa mi odohralo „dejavu“. Ako by som túto situáciu už zažila, akoby som tu už bola predtým. Nenáhodná náhoda.
Moja stará mama sa kedysi zamilovala do Rimavskej Soboty. Našla tu aj svojho osudového muža, ale ako to býva tak konvencie a predsudky sú silnejšie ako láska a tak mladá „ love story“ skončila skôr ako stihla začať.
V kancelárii s nádherným balkónom a výhľadom na celé námestie som sa objavovala potom pomerne často. Chodila som tam rada a pomaly sa zobúdzala zo sna o slovenčine. Niekedy má človek problém akceptovať vlastnú identitu. Ak vyrastáte na dvojjazyčnom území, tak tento „problém“ Vás sprevádza celý život. Viete, že slovenská mačka je práve tak maďarskou macskou. A tak ako Janko a Marienka išli do perníkovej chalúpky, tak aj Jancsi a Juliska boli tie isté deti blúdiace lesom, len v maďarskej verzii rozprávkovej knižky.
Výsadou kráľov je, že si môžu vyberať. A moja kráľovná si s vášňou jej vlastnou vybrala mňa. Vybrala si takisto ako my mnohí „ najmenej rozvinuté okresy“, aby sme v nich opäť zápalili vyhasnutú iskru regionálneho života. Vybrala si tú ťažšiu cestu, ale pretkanú láskou k ľuďom a biznisu. A ako sa hovorí, že až keď prekročíte prah vlastného strachu tam nájdete to, čo hľadáte.
Ďakujem, že si ma naučila stáť odvážne na nohách a nevzdať sa, aj keď som sa potkýnala. Že si ma naučila veriť vo vietor, keď mi už ten vlastný do plachiet dochádzal.. a že si mi verila viac ako som si verila ja sama.
A jedného dňa, keď si mi prišla zakývať v svadobných šatách môj strach zmizol...
Köszönöm, hogy segítettél átlépni saját félelmem küszöbét.
„ Nem tudjuk még mi hajt,
A boldogság vagy a keseruség
Az egyik biztos hív, a másik biztos,
Hogy eltaszít rég ezért menni kell,
Addig, míg így van
Azt sem tudjuk még,
Hogy meddig tart ez az utazás
Meddig száll velünk
A cél felé ez a vitorlás
Addig is menni kell
Azt hiszem, hosszú az út...“
(Demjén Ferenc – Szabadság Vándorai)
