Predstavovala si ako sedí v kabíne, pilotuje lietadlo a nechá sa unášať na krídlach slobody..
S mladším bratom v detskej izbe snívali ako raz preletia dvojplošníkom typu Beaver ponad USA. Jediný problém videli v dĺžke trasy a v tom kde doplnia zásoby leteckého benzínu.
V roku 2001 sa nadýchla prvýkrát slobody na krídlach. Mala šestnásť a bol to jej prvý let do krajiny kebabu, lacného zlata a horkokrvných Turkov. Vznášať sa nad oblakmi považovala za dovtedajší najlepší adrenalín, aký kedy zažila. Upravené letušky na palube, vôňa palubnej dosky v kabíne u pilota, malé okienka, cez ktoré sa svet pod nimi rozplýval do miniatúry.
Následne lietala každý rok a často. Bola to jej vášeň, vzniesť sa nad problémy, ktoré ju držali pri zemi aspoň na chvíľu zmiznúť v oblakoch a premiestniť sa vzdušnou čiarou do iných svetov. Grécko, Turecko, Španielsko, Anglicko.. destinácie pribúdali.
Svet letiskových hál však môže byť zradný. Pochopila to pri poslednom návrate domov na letisku El Prat v Barcelone. Sedela na zemi pri zdroji elektrickej energie, kde si nabíjala mobil. Ešte nevedeli či aj im zrušili let alebo nie. Chcela sa vrátiť domov, dať si Popradskú kávu a vdýchnuť vôňu dôverne známych posteľných obliečok.
Cestovanie môže tešiť a nabíjať energiou, rovnako ako vyčerpať do špiku kostí. Záleží od toho na aký level slobody ste zvyknutí. V každom pekle je aj kúsok neba a platí to aj opačne. A všetko čo doma odložíte do škatule s názvom „ Neskôr“, bolesti, nevyriešené vzťahy či tragikomické kamarátstva na Vás počká. Len musíte oprášiť škatuľu a sfúknuť z nej prach.
Kormidlo však držala vo svojich rukách a nedovolila už nikomu, aby narúšal plynulosť letovej prevádzky.
A ten kto bude chcieť bude letieť so mnou...pomyslela si...nebude sa báť len tak lietať vzduchom či už na zipware, lietadle alebo v objatí vysokohorských štítov..
