Hromadenie mediálnej hmly o všeobecných lekároch, tentoraz na TA 3.

Nakoniec TA3 ako spravodajská TV neinformovala ani o tom, že celkové objemy nákupu tejto základnej zdravotnej starostlivosti sú na Slovensku nízke a neodpovedajú v primeranom pomere celkovým ročným výdavkom na pacienta v Slovenskom zdravotníctve. Celkové výdavky na jedného občana boli na Slovensku podľa ročenky OECD zverejnenej koncom roku 2014 1580 EUR. Pre porovnanie v ČR to bolo 1560 EUR na jedného obyvateľa ročne.
 
Výdavky na zdravotníctvo na jedného občana máme už vyššie ako v ČR. Cítime, že sme na tom už lepšie ako oni?

Základnou charakteristikou slovenského zdravotníctva je nedostatočný objem nákupu primárnej zdravotnej starostlivosti. V Slovenskom zdravotníctve bol ročný objem výdavkov v roku 2014 podľa ročenky OECD viac ako 8,5 mld EUR. Z toho zdravotné poisťovne na povinných odvodoch od občanov ročne vyzbierajú cca 4mld EUR. Z tohto slušného balíka zdravotné poisťovne nakupujú primárnu zdravotnú starostlivosť (služby všeobecných lekárov pre dospelých + všeobecných lekárov pre deti a dorast) v objeme cca 4% t.j. 160 mil Eur ročne. Na jedného pacienta priemernej ambulancia o cca 1600 pacientov zdravotné poisťovne poukazujú 25-30 Euro ročne. Aby boli zabezpečené základné funkcie primárnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku potrebujeme aby zdravotné poisťovne nakupovali primárnu zdravotnú starostlivosť aspoň na úrovni 6% z celkových ročných odvodov to znamená navýšenie aspoň o 80 mil EUR ročne. To znamená potrebujeme pridať o cca 10-15 Eur ročne na jedného pacienta. Je to pekne vidieť aj na mikroekonomike konkrétnej ambulancie všeobecného lekára. Ambulancia všeobecného lekára dnes potrebuje na zabezpečenie mesačných nákladov 3 Eurá na pacienta. Ale z poisťovní dostávame iba 2 Eurá na pacienta mesačne a 1 euro nám každý mesiac chýba. Musíme ho získať z iných zdrojov alebo musíme našu prevádzku v tomto objeme obmedziť. Ak chýba v rozpočte ambulancie tretina z prevádzkových nákladov, potom lekári nemôžu mať na ambulancii moderné prístroje POCT (testovanie napríklad CRP aby sme sa vedeli správne rozhodnúť o nutnosti antibiotík, prístroje na meranie zrážanlivosti potrebné na monitorovanie skupiny kardiakov, prístroje na monitorovanie diabetikov a podobne) tak ako to je bežné v ČR, sú problémy mať EKG a ďalšie moderné diagnostické prístroje, finančné problémy neumožňujú zaplatiť primerane zdravotnú sestru, o dvoch sestrách a zabezpečení návštevnej služby u geriatrických pacientov možno iba snívať. Taktiež sestra je za jeden plat aj upratovačka, recepčná a sekretárka. Na rozvinutie potrebného rozsahu fungovania našich ambulancií a aj na aspoň udržanie počtu našich ambulancií, potrebujeme dnes pridať 1 Euro na pacienta mesačne t.j. 10-15 Eur na pacienta ročne. Je to veľa alebo málo? To na Slovensku nikto nevie vyriešiť, pretože pridať 80 mil ročne zo 4 mld povinných odvodov či z 8,5 mld celkových výdavkov do našich ambulancií je pre politikov neriešiteľný rébus. Znamenalo by to platbu až 40 Euro z 1580 ročných výdavkov na jedného občana v našom štáte. Pritom ako som už uviedol, podľa rebríčka OECD v roku 2014 sme na jedného obyvateľa mali vyššie výdavky ako v Čechách kde financovanie, rezidentský program t.j.doškoľovanie mladých všeobecných lekárov a reálne kompetencie všeobecných lekárov sú na úplne inej, vyššej úrovni.

Záver:
Všeobecní lekári dnes nedostávajú tisíce EUR ale všeobecným lekárom na to aby mohli primerane fungovať dnes chýba 1 Euro na pacienta mesačne, teda 10-15 Eur na pacienta ročne.
Z 1580 Eur ročných výdavkov by malo do ambulancie všeobecného lekára smerovať namiesto dnešných 25-30 Eur aspoň 40 Eur.
Verím, že nás nabudúce TA3 prekvapí a nejaký veci znalý teda odborný redaktor uvedie porovnanie vo výdavkoch na základe objektívnych čísiel napríklad z ročenky OECD a nebude upokojovať verejnosť vzbudzovaním ilúzie tisícových príjmov všeobecných lekárov.