Celé roky, od uvedenia filmu „Forest Gump“ do našej distribúcie, som nenašiel odvahu ho pozrieť. Až teraz koncom leta v TV. Zrejme som v ten večer nemal zmysluplnejšiu robotu, alebo otupený dovolenkou a počasím som spočinul pred obrazovkou. Žiaľ, moje obavy sa naplnili. Bol by som na „zážitok“ už zabudol, keby v týchto dňoch som nepočul hodnotenie od tých, ktorých názor si vážim. Vraj „kultový film“, stručne vyjadrené. Dokážem pochopiť Američanov. Sami vymysleli, sami natočili, sami pochválili, sami obsypali Oscarmi. Prečo však my, Európania, odchovaní Felinim, Pasolinim, Antonionim, Bergmanom, Godárdom atď. vzdycháme nad osudom handicapovaného muža, ktorý postupne je najlepším vo všetkom do čoho sa pustí. Navyše je hrdinom z vojny vo Vietname. Zrejme možno uznať herecké kvality Toma Hanksa, no čo s tým „zvyškom“?!
Len tak, na okraj, možno spomenúť filmy, ktoré „riešia“ spektrum životných úspechov F.Gumpa jednotlivo, no podľa mňa profesionálnejšie. Napr. príbeh chlapca „Už zase skáčem cez kaluže“ od „mága“ českého filmu Karla Kachyňu. Mnohí si určite spomenú na množstvo filmov, ktoré sa lepšie, alebo horšie popasovali s problémami handicapovaných osôb. Vrátane filmov amerických. A zvládnutie traumy Američanov z vietnamskej vojny? Kto videl svojho času „Návrat domov“ s nezabudnuteľnou Jane Fondovou, možno mi dá za pravdu, že filmová akadémia to s Oscarmi pre Forest Gumpa (mierne povedané) prehnala. Ale čo už? A ako hovorím: Vaše výhrady na moju hlavu. Alebo nájdem pár spriaznených duší ?!
