Pamiatky sú špecifickým segmentom v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva. Osobitne ohrozenými druhmi sú najmä architektonické objekty, ľudové stavby a technické diela. Predovšetkým výrobné objekty a areály podliehajú fyzickému a morálnemu opotrebovaniu, čo súvisí tiež s modernizáciou výroby a výmenou technológií. Nie všetky objekty, pochopiteľne, majú významnú hodnotu z celoštátneho alebo medzinárodného hľadiska, nie všetky sú teda vyhlásenými národnými kultúrnymi pamiatkami podľa zákona. Z toho dôvodu nepodliehajú všetky režimu ochrany, nerozhodujú o ich osude pamiatkové orgány. To však neznamená, že objekty nevyhlásené za pamiatky majú byť prestavané, znehodnotené, dokonca zbúrané. Veď vo viacerých vyspelých krajinách ochranu historického stavebného fondu formou vyhlásenia za pamiatky nepoznajú, budovy sa chránia v režime regulácie výstavby v rámci stavebného zákona prostredníctvom stavebných úradov. Napriek tomu je stav týchto objektov v dobrom stave, občania ich ochranu chápu logicky v rámci svojho životného a sídelného prostredia. Predstavitelia miestnej samosprávy berú túto starostlivosť o pôvodný (historický) obraz sídla ako samozrejmosť, inak by sa v komunálnych kre