Neviem ako Vy, no už viac rokov nadobúdam pocit, že som nekompletný. Nedokážem totiž prehltnúť a najmä stráviť mnoho vecí. Tak v bežnom dennom živote, ako aj v kontakte, prepytujem, s „veľkým“ umením. Možno naozaj musia tvorcovia sem-tam latku kvality aj podliezť, aby sa priblížili spotrebiteľovi. Aby dostali mladých do kín a divadiel. Nie je však niekedy to podliezanie „vliezaním do...“? Nevykonávajú niektorí umelci nadprácu, priblížením sa vkusu konzumenta nerobia samotnému umeniu „medvediu službu“?! Nie je takto „poznačená“ tvorba akcelerátorom ďalšej devastácie beztak zhumpľovanej úrovne našej (ne)kultúrnosti?! Lebo ak sa večer slušne oblečiem, viac ako hodinu cestujem do centra alebo na opačný koniec mesta, mám za vysoké vstupné počúvať nízke a plytké úvahy, vulgárne výrazy, oplzlosti? Teda to, čo počúvam počas dňa na ulici, v obchode, v MHD, na pošte....?!
Dobre, súhlasím. Aj klasiku možno niekedy upraviť, podľa slávneho dramatického diela možno vytvoriť vynikajúci muzikál. Použiť motív, vytvoriť však nové dielo (pozri napríklad: Cyrano z predmestia). Dá sa zabudnúť na nezabudnuteľnú Audrey Hepburn vo svetoznámom My fair lady? Sama Pygmalion by musela závidieť. Lízin slovník v úvode bol možno chybný, no úžasne milý, uličnícky, nemohol nikoho uraziť. Lebo tvorcovia dokázali namiešať s citom plnohodnotný umelecký zážitok. Je však nutné, aby bola Manon oplzlá ako kočiš? Treba, aby mušketieri jazdili na motorkách a tasili kolty namiesto kordov? Má Hamlet dôvod pobehovať v kožených handrách ako rocker? Má Medea vystupovať na javisku ako krčmová povaľačka? Je snáď Predaná nevesta príbehom z E 55?
Možno som nezachytil trendy a zápecnícky žijem (žujem) životom človeka sídliskového. Alebo som iba mnoho „kultúrnych“ predstavení nepochopil? No vari sama Thália už dnes nie je jednou z múz, ktoré nás katapultujú k výšinám? Alebo už sa do divadelných a výstavných sál, na čítačky knižných noviniek a pod. nechodí za krásou, za povznesením ducha? Žeby som bol celkom starý a nerozumel novej módnej vlne? Zrejme som nevzdelaný v teórii umenia?! Nechápem spoločenskú objednávku?! Skrátka hlupák, krepáň, trpák... Súhlasím. Aj sa k tomu všetkému jednoznačne hlásim. No potom jedným dychom tiež musím dodať, vážení umelci, autori, prekladatelia, dramaturgovia, scenáristi, choreografi, výtvarníci, režiséri: Ste trochári! Sraľovia, škrabáci, šmudlovia, potrimiskári a sedemslivkári. A taktiež, aby som nezabudol citovať „klasika“: Prďúsi!
Prečo tak ledabolo šetríte muníciou? Veď to nemá gule! Taká „hájnikova žena“ mohla už dávno ozdobiť horára parohami a „nahodiť si“ dákeho veľkopodnikateľa s drevnou hmotou. Dobrodružstvo pri obžinkoch musí byť jedna obrovská žranica, akú recepcie najvyberanejšej smotánky nezažili. Ženský zákon ste už mali dávno napadnúť na ústavnom súde. Alebo taký Jago! Toho bolo treba obetovať ako „bieleho koňa“, keďže už spoľahlivo splnil svoju úlohu. Romeo a Júlia, večný, no stále nie úplne využitý námet. Čo takto pikantný porno večer nielen na javisku, ale aj v hľadisku?! Joj, koľkí by sme sa vedeli zapojiť......?! Romeo by mohol byť vulgárnym džigolom, Júlia šľapkou... Koľko inšpirácie, koľko nespŕznených diel klasikov?! Napríklad Mrštíkovie Maryša... Počuj „baba jedna naftalínová“, čo sa s tým jedom serkáš ? Chlapa, a možno aj divákov otravuješ! Predsa už dávno si mala Vávru v kyseline rozpustiť!
Takže, umelci milí, ak ste si už z umenia Desdemonu urobili, prečo ju tak klasicky dusíte, škrtíte? Kalašnikova načim vytiahnuť! Možno sa aspoň niektorí, ktorí zhnusení vulgarizmami ešte neodišli, prebudia....
