Devastácia tohto kultúrneho areálu začala pred desaťročiami adaptáciou na výstavný areál Incheby, hoci bolo jasné, že jeho dimenzie to neunesú. Po odstránení kovových hál sa nikto aspoň o akú takú humanizáciu priestoru nepokúsil. Neobnovilo sa rozárium, areál minigolfu, zanikol aj komorný amfiteáter. Nikoho to netrápilo. Nevyužila sa ani šanca urobiť z nábrežia reprezentačnú pešiu a cyklistickú promenádu, ktorú mohli už desaťročia využívať obyvatelia Karlovky a neskôr aj Dlhých Dielov na cestu do centra. Trestuhodne je ten úsek zanedbaný dodnes, atakovaný navyše už novou výstavbou. Takáto plaziaca sa „poprava“ logicky vyústila do „rany z milosti“: mesto pozemky predalo. Ešte vždy bolo ticho. Teraz je tu „finále“ a zrazu aj množstvo „statočných“. Niežeby mi tiež nebolo PKO ľúto. Navštívil som tam najmä ako študent množstvo podujatí, koncertov svetových skupín, beániu, študentský ples (1966-67), kedy dlhý sprievod sa z „Firšnálu“ tiahol na nábrežie. (Kým v úzkom hrdle Hviezdoslavovho námestia, v „šikane“ niekdajšej trasy električky, bol sprievod zašprajcovaný, stihli sme aj pivo v pivovarskej reštaurácii mestského pivovaru). No až teraz „hrdinsky“ demonštrovať záujem je pokrytectvom. Pokrytectvom najmä od tých, ktorí sa po novembri 1989 podieľali na štátnej a komunálnej moci. Buď ako poslanci mestských zastupiteľstiev, alebo priamo v parlamente. A keby len to. Prví primátori Bratislavy po „Nežnej“ boli predsa ochranármi z tých istých zoskupení a organizácií, z ktorých dnes kauzu PKO kritizujú. Aj dnes niektorí majú v rukách stavebný úrad, ktorý rozhoduje o búraní mestského majetku, ktorý, pre zmenu, reprezentuje magistrát a mestské zastupiteľstvo
Ponechám teraz súdy na čitateľa. Mnohí ich spoznávame, dúfam, že sa spoznávajú aj oni sami. Mne je však ľúto, že hneď v prvých rokoch „občianskej spoločnosti“, a Bratislava mala k tomu najbližšie (priam oázou bola aj počas „mečiarizmu“), kompetentní nepoložili žiadne základy územného rozvoja, neodsúhlasili žiadne záväzné strategické zámery hospodárskeho a sociálneho rozvoja hlavného mesta. Alebo áno? Prečo o nich občania nevedia? A ak sú, sú dobré? Ak sú, a sú dobré, ako možno PKO predať a (možno aj ?) zbúrať ?! Prečo bolo možné zbúrať Kablovku a iné areály s budovami aj historickej a architektonickej hodnoty? Alebo takéto dokumenty vypracované neboli? No prečo neboli, ak ste u toho (vy „statoční“) boli ?! Niekde sa stala chyba, však „súdruhovia“. Plnili sa stranícke kasy sponzorskými príspevkami? Prečo nie? No potom zrejme treba čakať účty. Za cenu, že „bude treba“ rozpredať lukratívne parcely, obetovať amfiteáter na Búdkovej, dokonca Podhradie (nič lepšie ste nevymysleli?), pozemky na oboch nábrežiach! Takže dnes ako ďalej ? Sypať vari hrach na stenu radnice? Zaujímavý dialóg. Vraj nie je s kým rozumne hovoriť?! Akože nie? Však sú jedni z nás. Slobodne sme si ich zvolili. Aj z Vás mnohých sme si zvolili! Takže aj príbeh PKO je našim spoločným príbehom, PKO je našou spoločnou láskou... Ale aj hanbou!
