Zaprasená slušnosť

Písmo: A- | A+

Pôvodne som chcel napísať: skurvená slušnosť, no som slušný človek, tak som pokušeniu odolal. Aj keď to s mojou slušnosťou ide v posledné roky „dolu vodou“...

      Pred pár mesiacmi sa priateľ sťažoval, že sa čoraz častejšie dopúšťa vulgárnosti v slovnom prejave, čo predtým nerobil. Ubezpečil som ho, že som na tom podobne. Žiaľ, je nás čím ďalej tým viac. Vulgárnosť sa šíri ako infekcia, rozmáha sa akýsi „verbálny mor“. Dokonca kolegyňa, ktorá sa nedávno červenala aj pri slove „slipy“, minule kliala ako kočiš. Nepredpokladám, že nejaká vedecká psychologická štúdia odhalí nejaký prevratný pôvod tohto javu, no všetko je možné. Osobne si skôr myslím, že vulgárnosť „povýšila“ na bežný „denný“ spôsob komunikácie naša elita. Ak je totiž slovník „štvrtej cenovej skupiny“ obvyklou muníciou poslancov pri slovných prestrelkách v parlamente, postupne sa stáva akosi nepísanou „normou“. Bolo tomu tak stále? Nie som si istý. Dokonca sme si nedávno mysleli, že slovník tej „kvality“, aký používa (občas) „triezvy“ predstaviteľ najnárodnejšej strany, istý starý „ujo“ alebo pán z „Elektry“ („Takú Ti jednu je...“!), je už minulosťou. Nie však na Slovensku. Dnes už nielen spomínaní páni, no aj samotný premiér, čoraz viac pritvrdzujú svoje slovné prejavy. Premiér síce nehovorí oplzlo, jeho slovník je však vulgárny iným spôsobom. A čo si budeme nahovárať, vulgárni nebývajú len politici. V celku neslušné a oplzlé výrazy počuť na javiskách divadiel, tak-tak sa kontrolujú niektorí účinkujúci v televízii pred 22-ou hodinou. Nedávno neskoro večer som nezdriemol, a v relácii „7edem k.o.“ (predtým s.r.o.) som očakával glosovanie politickej scény. Viac sa však „glosoval“ domáci a zahraniční bulvár, účinkujúci sa najviac chichúňali na „prasačinkách“ (hneď teraz sa ospravedlňujem ošípaným, keďže prasačiny a svinstvo je ľudského pôvodu). Ale aj humoristi sú len ľudia, prečo by nezabavili na pikantných slovíčkach. Smutno mi je skôr z toho, že aj dobrý vtip akoby sa už nedarilo vypointovať bez vulgarizmu, akoby stále platilo to staré, že vtipy sú slušné a dobré.      

      Iste, napr. aj J. Werich použil výraz „hovno“, raz za čas, no hlavne na správnom mieste. Ak sa vulgárnosť objavuje príliš často, prestáva byť vtipnou aj na „správnom“ mieste a stáva sa trápnou. Ide o degradáciu slušného jazyka, za čo sa, paradoxne, neplánujú pokuty. Tie totiž majú platiť len právnické osoby a vulgárnosť je doménou „iba“ fyzických osôb. Najmä niektorých, ktoré, čuduj sa svete, bývajú v čele rebríčkov popularity medzi našimi politikmi už dlhodobo. Tento úkaz považujem za vulgárnosť najvyššieho rangu. Ide zároveň o jeden z najsmutnejších ukazovateľov, lebo občania si v podstate vulgárnosť žiadajú. Čiže už nie „kua“, ale „ku.wa“, aký má ten náš život verejný „fasa gule“. Na záver už teda iba citát slovného spojenia, ktoré som počul opakovane v posledných dňoch, čo mi doslova vyrazilo dych: „sku...né Vianoce“.

      Verím, vážení čitatelia a (spolu)blogeri, že nájdeme aspoň počas Vianoc dostatok času na stíšenie, analyzovanie niektorých javov, ktoré nás v podstate zotročujú, robia neslobodnými v tom, že takpovediac do podvedomia nám implantujú „etiketu vzorov“, ktorá nás denne prenasleduje v živej i sprostredkovanej komunikácii rôzneho druhu. Vraj nás čaká rok viacerých volieb. Čo keby sme si raz vybrali a zvolili aj slušných. Nuž, aby som nezabudol: „stastneaspokojnezavinacvianoce.sk“