Opomeňme, že kampaň stojí milióny. Už menej sa dá si nevšimnúť, že peniaze sú údajne nie od koncesionárov, ale zo zisku. Zisk teda nejde na oddlženie verejnoprávneho média, ale na nezmyselnú kampaň. Keď SRo bude znovu od vlády žobrať o milióny na splatenie dlhov, tak tento zisk sotva spomenie. A je viac ako isté, že najlepšou „kampaňou“ v takomto médiu je kontinuita, rokmi v ušiach poslucháčov „zabudované“ zvučky a termíny vysielania relácií. Citlivá reakcia zodpovedných na prípadné prežité formy alebo nevhodnú periodicitu, etc. prípadne z toho vyplývajúce logické zmeny vo vysielaní určite majú svoje odôvodnenie. Ale kampaň? Koľko sme ich v posledných rokoch zažili?! Kde už moje „rozhlasové lásky“ spod pyramídy sú?! No teraz to možno zmení zvuková grafika.
Náš jazyk, naša reč, už prežuli a prežreli mnohé „novotvary“. Necestujeme do cieľa cesty alebo miesta pobytu, ale do „destinácie“. Mnohí, najmä politici, úporne budujú „architektúru“ zahraničnej politiky. Kdesi v Národnom osvetovom centre, vraj, pôsobí akési „kultúrne observatórium“. Určite každý z nás si všimol nejeden „patvar“ v našej reči. Tak prečo nie aj zvuková grafika (sic!). A možno už zajtra, len tak, z ničoho nič, narazí do nás „nakreslená hudba“. Bude ako kozľa poskakovať pred budovou filharmónie a propagovať abonentný koncert. Prečo by to bolo nemožné, ak éterom kmitá grafika?! Na frekvenciách SRo! Po „prevrhnutí“ z hlavy niekam...
Je pravda, že metafory mám rád. Fotograf Kamil Vyskočil svojho času (okolo rokov 1967-1970) nazval knihu fotografií o Slovenskej filharmónii výstižne „Videl som hudbu“. Všetky prvky sezóny v tejto hudobnej inštitúcii uvidel a zachytil nielen objektívom, no najmä svojim „videním“. SRo nám zrejme ponúka novú štruktúru svojich zvučiek a džinglov, alebo aj varianty hymny, nuž sa uchyľuje k takejto „jasnej“ terminológii. Celkom zabúda, že jeho poslaním nie je len to, aby ako „slovenský Dunčo“, strážil v jazyku ďe, ťe, ňe, ľe, ďi, ťi, ňi, ľi a vybrané slová, no najmä význam a obsah slov. Možno vedenie SRo má tie znelky, trilky, džingle pekne graficky nekreslené, možno nimi vizuálne vyzdobilo steny hudobných štúdií? Škoda, že to nemôže poslucháč vidieť. A, hľa, toľké milióny na kampaň ?! Ladím tie okruhy, ladím, no obrazu, ale ani grafiky, či aspoň škice, nikde. Na šľak trafenie...
Škoda, že nie som hudobne viac nadaný. Skomponoval by som na počesť „prekopŕcnutia“ pyramídy nejakú symfóniu. Alebo aspoň ódu! Síce nie ódu na radosť, no iba, ako hovorím: „Na počesť !“ Ešte neviem ako by znela, no názvom som si istý! „Počmáraná !“