Písmo:
A-
|
A+
večer má hustotu rôsolu
vzduch pevný ako mladé ňadrá
atómy vysypané z nehy
sťaby zrná dozretých klasov
tvarujem Tvoje telo z jadra
kým vystúpiš z fázy žiarenia
v závoji titánových vlasov
ukrývaš žriedlo medzi brehy
modelujem priezračnú hmotu
takmer do polčasu rozpadu
pretvárajúc tak všetok spánok
na lúče nového brieždenia
ráno rúcame vzdušný zámok
prcháme z osídiel rozkladu
a jeden druhému v náručí
sme unášaní ako vánok
nový deň je nežný ako vzduch
na vzletovej dráhe perutí
. . . . .
