ráno strom počúva vtáčí spev
každý list zahrá svoje tóny
ako symfonický orchester
na scénu vstupuje človiečik
hrmoce, lomozí a škrípe
dirigujú všetci, nehrá nik
stromy tuhnú ak niečo vyje
skúmajú vetvami korene
strácajúcej sa harmónie
vtáci už odleteli dávno
kmene stíchli, listy sa trasú
aké zas bude nové ráno ?
skúšam ich pohladiť prstami
objímam chvejúce sa kmene
večer idem spať so stromami
starosť mám o tie duše nemé
. . . . . .