dlho sa medzi nami niečo deje
nejedno pochybenie ma dnes zlostí
tie omyly zrejme nie sú moc veľké
možno to boli stovky maličkostí
postupne zovšednieva spoločný raj
ktorý sme tak nadšene budovali
úplne stráca odolnosť a pôvab
rozpadajú sa predtým pevné skaly
nečakane, ako neraz prvý sneh
sypú sa aj kúsočky nášho neba
zapadajú stopy spoločných krokov
už nevidieť dve srdcia vedľa seba
každá cesta smeruje na iný breh
. . . . . .