J e ž v d a ž d i
Zastihol dážď ježa,
schovala ho veža.
Čaká ježko vo veži,
až sa celý naježí :
„Zastavím dážď sám,
kvapky popichám“.
Ž i r a f a a ť a v a
Žirafa má hore hlavu,
napomína mladú ťavu :
„Vystieraj sa, moja zlatá,
lebo zostaneš hrbatá“.
N á v š t e v a
Prišli kone, namôjveru,
k mladým zebrám na návštevu.
A tie ich doma v savane
privítali len v pyžame.
K r t k o a s v e t l o
Oslovila krtka myš:
„Ty na svetlo nechodíš ?“
„Mne predsa vyhovujú
naše podzemné svety,
iní dosť svetla majú,
no žijú ako slepí“.
S l o n v o b ch o d e
Do obchodu vošiel slon,
smeje sa mu makarón :
„Ty si teda čudný hosť,
na hlave máš druhý chvost !“
No slon len skromne húta :
„Ty cestovina dutá !“
H r o š i a k o ž a
Hroch si bahní v bahne,
vždy si tam rád ľahne,
špine sa ubráni,
koža ho uchráni.
Tam však býva priveľa špiny,
kde hrošiu kožu majú iní.
P r o t e s t p š t r o s a
Pštros dostal od zvierat málo potlesku,
lebo nechcel strkať hlavu do piesku.
„Pochopte ma, prosím, nemám odvahu,
na to zrejme treba ľudskú povahu.
Korytnačka a zajac
Na mieste kde nie je žiadna značka
cez cestu prechádza korytnačka.
Zajac tade beží rýchlo, beda,
nehode už zabrániť sa nedá.
Tá zrážka zajaca veľmi zlostí,
vraj si takmer zlámal všetky kosti.
Pýta sa: „Prezraď, nerob sa hrdá,
prečo si taká priveľmi tvrdá ?“
„Iba preto, kamarát môj, ver mi,
lebo mám vnútro mäkké priveľmi“.
V r t á c i
Vŕtajú krty kratučké vrty,
vŕta prvý, druhý, tretí, štvrtý...
Ak je dlhý vrt, von vytŕča krt.
S l i m á k
Slimák sa pomaly plazí,
do nikoho nenarazí.
Keby sa rýchlejšie plazil,
možno by sa s niekým zrazil,
rana by bola ako hrom
a rozbil by si celý dom.
K r á ľ z v i e r a t
Zvieratá na porade v zoologickej záhrade
obrovský krik robili, lebo kráľa volili.
A aby nebol hnev, kráľom sa znova stal lev.
Všetky však rýchlo súhlasili s opicami,
že kráľ zostane po celý čas za mrežami.
A n t i l o p a
Arktída alebo Antarktída,
tu je pól, a tam je aj antipól,
ten je talent, iný antitalent,
niektorí majú aj svoj protipól.
Sympatia a antipatia,
príkladov niekedy máme kopu.
Avšak smúti malá antilopa,
že len ona nemá svoju lopu.
Veľmi ju chce mať, túžobne vzlyká.
Pomôžu jej antibiotiká ?
O s l í k
Nesie oslík ťažký náklad,
pot sa z neho len tak leje,
hmyz však štípe a dobiedza,
mucha sa mu stále smeje.
„Prečo ten náklad nezhodíš ?“
- provokuje drzý komár.
„Lebo som poslušný oslík,
nie lenivý hlúpy somár !“
Maškrtný medvedík
Prišiel raz malý medvedík
požiadať včely o medík.
Ponúkli mu čo sa dalo,
on však hundral, že má málo.
„Hej, včely, dajte ďalší med,
ja vyrásť potrebujem hneď !“
Tie tvrdia, že na jeho rast
zatiaľ stačí aj jeden plást.
Maškrtník z maca sa vykľul,
lebo začal rabovať úľ.
Včely na svoju obranu
dopichali mu aj tlamu.
Puchne mackovi papuľa,
rýchlo beží preč od úľa.
Stačilo iba skromným byť,
mohol si macko maškrtiť,
teraz hundre na celý svet,
už ani vidieť nechce med.
„Dajte pokoj s medom včelím,
hlava hučí ako včelín ...“
A tak končí príbeh krátky,
med vždy nie je iba sladký ...
