blúdiace farby jesene
rozdávajú sa v spomienkach
sychravým vánkom nesené
v zasneženom vinohrade
konáre tieňohru hrajú
preskakujúc kade-tade
a zima do dna dopíja
poslednú šťavu viniča
batérie si dobíja
až jarné lúče ju zničia
spí holba nového vína
v oddychujúcom koreni
nesúcom osud bezsenný
keď nový život začína
v puku ušľachtilej révy
na stráni vinohrad starý
ako Bakchusova diva
v osídlach beloby sníva
farebný sen novej jari
a škovránčích triliek spevy
z rozkoše predstáv bujarých
rodí sa naliate hrozno
ako ňadrá mladej devy
. . . . .