Haravara v školskej taške
Učebnice hádajú sa v taške,
ktorá najväčšie vedomosti má,
hnev čítanky podobá sa triaške :
„Múdra je moja látka učebná !“
„Cha-cha-cha-cha-cha, to sú noviny,
počuli ste už väčšie koniny ?
Veď kôpkou slov by si iba bola,
nevieš ani čo je veta holá.
Určím vám miesto čo sa vás týka“
- všetkých diriguje gramatika.
„Koho ja učím, ten si poradí,
som preto právom prvá v poradí.
Vždy sa najprv moja znalosť núka,
veď sa aj nazývam - prvouka“.
„Vedomosti sú iba dejiny,
ktoré len ja prinášam pre iných.
Ponúkam vám o tom najstarší spis“
- pyšne sa nafukuje dejepis.
„Na chválenie vy nemáte dôvod,
už sa to ďalej počúvať nedá,
tu jediná mám vedecký pôvod“
- pyšným hlasom zvolá vlastiveda.
„Ty, a veda ? Nikto tomu never,
lebo ani nevieš kde je sever !
Vedecká medzi vami som i ja,
veď svet celý je - geografia“.
V tom matematika už má nápad,
že nastal čas každému to zrátať.
„Všetci sa síce smiete čudovať,
no kvalitu len ja viem určovať.
Iba mne prenechajte tento spor,
ja poviem či ste vedomostí vzor !“
„No ja som žiacka knižka, a vy nie,
nech už sa z vás ktorákoľvek zlostí,
dostanete známky za táranie,
nie za predvedené vedomosti“.
